L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
10. Függelék
Rudná I. Obyčaje späté s úmrtím a ich premeny v 20. storčí Zhrnutie Publikácia sa zaoberá obyčajmi spätými s úmrtím a ich premenami v priebehu minulého storočia v Rudnej, gemerskej obci, ktorá sa nachádza na Slovensko - maďarskom etnickom rozhraní. Autorka skúmala v teréne metódou rozhovoru. Informátori, ktorých bolo viac ako 70, reprezentovali etnické a náboženské skupiny typické pre túto oblasť. Vo výbere respondentov bolo dôležité aj zastúpenie všetkých vekových skupín. Autorka svoju prácu dopĺňala aj zúčastneným pozorovaním na cintoríne. V práci sú bohato zastúpené aj fotografie z terénu a archívne fotografie. Ich tematickou náplňou sú pohreby, starostlivosť o hroby, rôzne typy náhrobníkov, prípadne malé pamätníky na miestach nehôd. V prílohe sa nachádzajú rozlúčkové preslovy a iné tlačené dokumenty viažuce sa k téme. Rudná sa nachádza vo vzdialenosti 4 km od okresného mesta Rožňavy. Z juhu susedí obec s dvoma obcami, v ktorých je maďarské obyvateľstvo majoritné - Kružnou a Brzotínom, zo západnej strany susedí so slovenskou obcou Rakovnica. So susednými obcami udržiavala Rudná vždy úzske kontakty. Mnohí z obyvateľov okolitých obcí sa živili prácou v rudnianskej bani. V priebehu 20. storočia sa prostredníctvom sobáša mnohí dostali do Rudnej. Názov obce má slovanský pôvod, pochádza zo slova "ruda“. V rudnianskych baniach sa už v 13. storočí ťažilo striebro, v 20. storočí je známa ťažbou železnej rudy. Národnostné zloženie obce sa v priebehu dejín menilo. Po tureckom pustošení sa predchádzajúce Slovensko - nemecké etnické zloženie obce zmenilo na maďarské. Na začiatku 20. storočia sa do obce prisťahovalo viacero baníckych rodín. Prichádzali z okolia Banskej Bystrice, zo Zlatej Idky pri Košiciach a iných. V obci im postavili banícke byty. Migráciu dokladá niekoľko budov a názov časti obce - Kolónia. V 40. rokoch 20. storočia sa tiež stavali byty zo štátnych fondov určené pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Rudňania ich aj v súčasnosti nazývajú “ONCSA“. V posledných dvoch desaťročiach, najmä v 90. rokoch 20. storočia sa sem prisťahovalo viacero rodín z okoiia, najmä z Rožňavy. Kupovali si opustené domy, ktorých majitelia umreli. Miestna železorudná baňa, v ktorej pracovala väčšina obyvateľstva, už v roku 1983 zanikla. Po politických udalostiach v roku 1989 bola zatvorená aj rožňavská baňa, zanikli aj ďalšie podniky, prípadne sa reorganizovali. V dôsledku týchto okolností sa mnohí obyvatelia Rudnej stali nezamestnanými. V obci funguje štvorročná základná škola s vyučovacím jazykom slovenským a materská škola. Maďarská škola zanikla začiatkom 70. rokov 20. storočia. Do roku 1970 počet obyvateľstva narastal, podľa sčítania ľudu bol počet obyvateľov 980. V roku 1980 klesol počet obyvateľov na 881 a v roku 1991 na 759. Dôvodom bolo jednak vysťahovalectvo (viacero mladých ľudí sa odsťahovalo do okresného mesta), na druhej strane situáciu spôsobila aj nižšia pôrodnosť. 329
