L. Juhász Ilona: Rudna. I. Temetkezési szokások és a temetőkultúra változásai a 20. században - Lokális és regionális monográfiák 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
10. Függelék
Národnostné a konfesionálne zloženie obce je rôznorodé. Podľa údajov zo sčítania ľudu v roku 1980 mala obec 316 obyvateľov maďarskej národnosti, čo predstavovalo 36,9% celkového počtu obyvateľstva. Podľa posledných dostupných údajov zo sčítania ľudu (1991) bolo spomedzi 759 obyvateľov 392 (51,65%) Maďarov, 364 (47,96%) Slovákov, 2 (0,26%) Rómovia a 1 Čech. Skutočnosť, že sa počet maďarského obyvateľstva zvýšil, nesúvisí s demografickým “výbuchom“, nakoľko sčítanie ľudu spred 10 rokov dokladá, že celkový počet obyvateľstva klesol o 122 obyvateľov. Dôvodom je skutočnosť, že po prevrate v roku 1989 sa niektorí obyvatelia hlásiaci sa dovtedy k slovenskej národnosti, odvážili prihlásiť k maďarskej národnosti. V prípade Rómov sčítanie ľudu neodzrkadľuje skutočný stav, nakoľko mnohí z nich sa hlásili k slovenskej národnosti. V 19. storčí boli v obci najviac zastúpení kalvíni, ku koncu 20. storočia sa však pomer zastúpení konfesií postupne zmenil. Podľa údajov zo sčítania ľudu z roku 1991, je počet kalvínov najnižší: 129 obyvateľov z celkového počtu 759 (t.j. 17%). Väčšina obyvateľov boli rímski katolíci: 220 obyvateľov, t.j. 28,99%, evanjelikov a.v. bolo 169, čo predstavovalo 22,27 % z celkového počtu obyvateľstva. Zaujímavý je vysoký počet ateistov - 74, t.j. 9, 57% a počet bližšie neurčených - 167, t.j. 22%. Obec nikdy nemala svojho vlastného farára. Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi bol postavený v roku 1699. V roku 1871 kostol vyhorel. Obnovený bol až v roku 1913. Kostol evanjelikov a.v. bol postavený v roku 1930. Rímski katolíci svoj vlastný kostol v obci nemajú, na omše chodia preto do Rožňavy. V obci majú všetky tri cirkevné spoločenstvá svoj zvon, luteráni a kalvíni vo veži kostola, katolíci vo zvonici na starom cintoríne. Pri každom úmrtí zvonili všetky tri zvony, pričom ako prvý začal zvoniť zvon tej cirkvi, ktorej bol zosnulý príslušníkom. Správa o úmrtí sa v obci šírila najmä prostredníctvom zvonenia. V posledných dvoch desaťročiach 20. storočia prevzal túto funkciu miestni rozhlas, ktorý zároveň informuje aj o čase konania pohrebu. Posielanie úmrtných oznámení nezovšeobecnelo, stále sú pomerne zriedkavé. Pri cirkevnom pohrebe zneli tiež zvony všetkých troch cirkví. Pri občianskom pohrebe zvonenie absentovalo. V takom prípade zazneli zvony naposledy ráno v deň pohrebu. Hoci evanjelická cirkev a. v. v oficiálnom obežníku zakázala zvonenie na občianskom pohrebe, miestne obyvateľstvo tento zákaz nerešpektovalo. Len v jednom prípade sa stalo, že nezvonili na evanjelickom zvone, dôvodom však nebolo rešpektovanie cirkevného nariadenia, ale osobný spor medzi zástupcom zvonára a zosnulým. Obyčaje súvisiace so zvonením sa dodnes nezmenili. V druhej polovici 20. storočia zanikol zvyk zvoniť na katolíckom zvone, keď niesli cez dedinu cudzieho zosnulého. Zvyk sa spájal s predstavou, že ak by zvon v tej chvíli nezvonil, chotár by zasiahlo krupobitie. V druhej polovici storočia bolo v obci stráženie mŕtveho už veľmi zriedkavé, a ak sa konalo, bolo to skôr pri úmrtí staršieho človeka. Stráženie mŕtveho nebolo už ani v prvej polovici storočia pravidlom. Je pozoruhodné, že v okolitých obciach tomu tak nebolo, v susednej obci Rakovnica strážia mŕtveho v dome smútku dokonca aj v súčasnosti. Čo sa týka predmetov kladených do truhly, medzi príslušníkmi jednotlivých cirkví existujú rozdiely. Pokiaľ kalvíni kladú do truhly len vreckovku, v prípade muža aj jeho klobúk, predmety, ktoré kladú do truhly luteráni a katolíci, sú veľmi rozmanité. Do truhiel detí sa kladú obľúbené hračky, v prípade dospelých často aj jedlo (napríklad obľúbená zaváranina zosnulého). Stalo sa aj, že do truhly vložili obľúbený kus odevu zosnulého, alebo ho napríklad obliekli teplejšie, v prípade, že sa aj on tak zvykol obliekať. Zaujímavý je zvláštny prípad, keď obľúbený predmet zosnulého katolíka vložili jeho príbuzní do truhly po ňom zosnulému kalvínovi, nakoľko sa vraj zosnulý kvôli tomu predmetu vracal a klopal. Stávalo sa aj to, že takéto predmety dodatočne zakopali do hrobu. Pred rokom 1985, keď postavili v obci dom smútku, sa chodilo na pohreb priamo z 330
