L. Juhász Ilona: "Fába róva, földbe ütve…"A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál - Interethnica 8. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
18. Magyar-szlovák helynévjegyzék és mutató
„Vyrezané do dreva, zatlčené do zeme...” Vyrezávané/pamätné stĺpy ako prostriedky symbolického zabratia priestranstva v kruhu Maďarov na Slovensku Zhrnutie Po zmene politického systému v roku 1989 sa medzi Maďarmi na Slovensku nápadne zvýšil počet rôznych novopostavených pamätníkov a pamätných tabúľ, zdôrazňujúcich národnú príslušnosť. Spomedzi nich sú najobľúbenejšie vyrezávané drevené pamätné stĺpy (maď. kopjafa). Tieto sú v skutočnosti pôvodne protestantské (kalvínske, unitárske, evanjelické) náhrobné stĺpy, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na území dnešného Rumunska v Sedmohradsku, ďalej v prostredí dolnozemských evanjelických Slovákov(l) na území dnešného Maďarska a vyskytujú sa aj v protestantských maďarských a slovenských cintorínoch na území dnešného Slovenska. Napriek tomu, že vedecký výskum jednoznačne dokázal, že náhrobný stĺp nemožno začleniť do najstaršej vrstvy maďarskej ľudovej kultúry, dokonca ho nemožno jednoznačne spájať ani s konkrétnym etnikom. Pôsobením rôznych umeleckých, kultúrnopolitických prúdov, ktoré teraz nebudeme rozvádzať, sa dnes v povedomí verejnosti javí ako jeden z „najpradávnejšľch“ prvkov madärskej (ľudovej) kultúry, ako jednoznačný maďarský symbol. Jednou z vetiev tohto rozvetveného a zložitého procesu je dianie, ktoré možno pozorovať medzi Maďarmi na Slovensku. Pretože o jeho koreňoch som sa už podrobnejšie zmienila v inej, aj v nemčine publikovanej štúdii (L.Juhász 2002), v tejto práci som sa podujala na zhrnutie novších výsledkov výskumu. Podľa našej evidencie prvý vyrezávaný stĺp na Slovensku postavili v roku 1977 v Novej Stráži pri Komárne z príležitosti I. Letného vzdelávacieho tábora, ktorého organizátormi boli vysokoškolskí študenti a príslušníci inteligencie maďarskej národnosti. V nasledujúcich rokoch sa spolu s organizovaním podobných táborov na celom Madármi obývanom území Slovenska rozšíril aj zvyk stavania vyrezávaných stĺpov. Až do zmeny režimu sa - s výnimkou dvoch prípadov - tento zvyk obmedzil výlučne len na tieto podujatia. Od prvej príležitosti do dnešných dní - pri najrôznejších príležitostiach - postavili viac ako tristo takýchto stĺpov. Je pozoruhodné, že po nežnej revolúcii v roku 1989 už v decembri toho istého roku postavili prvý pamätný vyrezávaný stĺp na pamiatku obetí rumunskej revolúcie, a to na podnet profesora gymnázia v Galante, ktorý sa sem priženil zo Sedmohradska. Rovnako ešte v tomto mesiaci postavili pamätný stĺp na pamiatku reformovaného kňaza Lajosa Gulyása, ktorého uväznili počas udalostí madärskej revolúcie v roku 1956 a neskôr v roku 1957 popravili (jeho hrob sa však nenachádza na miestnom cintoríne). Ako som už spomenula, po zmene režimu sa nápadne zvýšil počet postavených pamätných stĺpov a rozrástli sa aj príležitosti k ich postaveniu. Vtedy už nebolo povinné žiadať povolenie od straníckych a štátnych orgánov, a už nemohli zakázať ani madärské nápisy. Mnohé pamätné stĺpy postavili z príležitosti rôznych výročí. Z nich jedna časť je všeobecnou maďarskou historickou udalosťou, čiže si ju pripomenuli v celej madärskej 279
