L. Juhász Ilona: "Fába róva, földbe ütve…"A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál - Interethnica 8. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
18. Magyar-szlovák helynévjegyzék és mutató
jazykovej oblasti: prvými z nich boli 1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny, ktoré si pripomenuli v roku 1996, neskôr 150. výročie maďarských revolučných rokov 1848-49. Mnoho stĺpov postavili aj na pamiatku 1000. výročia založenia maďarského štátu, resp. pamätné stĺpy sa začali množiť od roku 2003 na počesť Rákócziho protihabsburgského povstania (tieto sa pravdepodobne aj ďalej budú stavať až do roku 2011, veď toto povstanie, ako vieme, trvalo deväť rokov). V roku 2004 v jednej obci blízko Komárna prvý raz došlo k vysväteniu takého pamätného stĺpu, ktorý bol zhotovený na počesť všetkých obetí komunizmu. Vo viacerých usadlostiach, kde ešte nemali pamätník obetiam druhej svetovej vojny, postavili pamätný stĺp. Druhú skupinu príležitostí k stavaniu pamätných stĺpov poskytli spomienky na špeciálne maďarské udalosti na Slovensku. Takými bolo nedávne výročie tzv. československo-madärskej výmeny obyvateľstva (1995-1998), ďalej 50., resp. 55. výročie obnovenia maďarského vyučovania a založenia maďarskej kultúrnej organizácie (Csemadok) na Slovensku (1998, 2003). Po tretie sa stavali pamätné stĺpy aj na pamiatku rôznych lokálnych a regionálnych podujatí (medzi iným v súvislosti s okrúhlym výročím prvej písomnej zmienky o obci, ďalej cez čoraz obľúbenejšie obecné dni či z príležitosti skautských, hudobných, tanečných táborov alebo pri ukončení tábora tradičných remesiel a pod.) V jednej gemerskej obci Rakytník postavili pamätný stĺp na pamiatku obyvateľov, ktorí sa odsťahovali z dediny, ale dodnes niekde žijú. Zvyk stavania pamätných stĺpov sa zachoval aj po roku 1989 vo vzdelávacích táboroch a od roku 1991 sa stal neoddeliteľnou súčasťou aj podujatí v rámci Dní Jánosa Selyeho, každoročne usporiadaných komárňanskou miestnou organizáciou Csemadoku. Po zmene politického systému sa stalo stavanie vyrezávaných pamätných stĺpov každý rok v inej dedine dôležitým momentom cyklu podujatí v rámci tzv. Dní stavania mostov (Hídverő napok), ktoré usporadúvajú obce v okolí Komárna, ležiace na oboch stranách Dunaja. Možno teda povedať, že takmer na všetkých typoch podujatí - či je to už cirkevné (reformované, evanjelické alebo katolícke) alebo svetské - , usporadúvaných Maďarmi na Slovensku, sa stalo stavanie pamätných stĺpov ich nevyhnutnou súčasťou a táto tendencia nadälej pokračuje, okruh príležitostí na stavanie takýchto stĺpov sa neustále rozrastá. Z príležitosti politických, spoločenských alebo kultúrnych podujatí teda považujú za dôležité symbolicky označiť priestranstvo, zdôrazniac tak ich maďarský charakter. A na vyjadrenie toho pokladajú za najadekvátnejší „sprostredkovač odkazov" práve pamätný stĺp. K slávnostnému odhaleniu pamätných stĺpov dochádza často i preto, že na danej usadlosti sa nenachádza iný pamätník, kde by mohli uložiť vence pri rôznych slávnostiach. Podobne ako pamätníky, aj tieto vyrezávané pamätné stĺpy stoja na nejakom centrálnom mieste, napr. pri obecnom dome, na hlavnom námestí, pri kostole a pod. Zvyšujúci sa počet pamätných stĺpov, ako aj ich priestorové rozšírenie malo za následok, že škála foriem ako i na nich zobrazených symbolov sa veľmi rozrástla. Objavili sa mnohí noví rezbári drevených pamätných stĺpov a vieme približne o desiatich takých stĺpoch, ktoré priviezli zo Sedmohradska ako dar alebo ich v danej lokalite zhotovil sedmohradský rezbár (Sedmohradsko, sedmohradskí Maďari boli podľa maďarskej obecnej mienky vždy považovaní za „najmadärskejších Maďarov“ a tomu odpovedá aj dovezenie vyrezávaných stĺpov priamo zo Sedmohradska. Tým možno jeden maďarský symbol, môžeme povedať, ešte stupňovať, urobiť ešte viac maďarským). Škála symbolov, vyrezaných do drevených pamätných stĺpov, je veľmi široká: popri maďarskom (Kossuthovom) erbe sa často objavuje aj erb Sedmohradska, dokonca v niekoľkých prípadoch aj dnešný oficiálny slovenský štátny znak. Medzi symbolmi nie je zriedkavý ani erb danej usadlosti, ako aj iné symboly, predovšetkým také, ktoré sa považujú 280
