Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Hospodárstvo Koristné hospodárenie Spôsoby hospodárenia a s ním úzko súvisiaci obchod určovalo v podstate bohatstvo vodstva a vodných ciest. Autori píšuci o tomto regióne nikdy nezabudli zdôrazniť obdivuhodné bohatstvo rýb v tunajších vodách. Miklós Oláh už v roku 1536 spomína lovcov výz z Kolárova (Oláh 1985, 45). Popri prirodzených spôsoboch a možnostiach lovu rýb pomerne skoré údaje svedčia o tom, že na panských a cirkevných statkoch sa zakladali aj umelé rybníky. Zo súdneho procesu, konajúceho sa medzi obyvateľmi Podunajských Biskupíc a Rovinky napríklad vysvitá, že v biskupickom chotári boli aj dva rybníky (listinu publikuje: Püspöki Nagy 1969, 181. Ďalej viď: Alapy 1994, 143). V zápisnici kolárovskej rady z roku 1737 zase stojí, že ostrihomský arcibiskup povoľuje založenie rybníka v ohybe Malého Dunaja zvaného ,Csergő hajlás', nachádzajúceho sa v chotári usadlosti (Gaál 1947, 253. Viď: Alapy 1994, 135). Obrovské množstvo údajov o hojnosti rýb a rybárskych tradícií cituje na základe listín vo svojej historickej práci Gyula Alapy (Alapy 1994). Niekdajší rozkvet tohto remesla okrem iného dokazuje aj bohatá slovná zásoba, zozbieraná Ottóm Hermanom, ktorou komárňanskí rybári označovali jednotlivé náradia, druhy rýb a činnosti (Herman 1887, 456). Už v stredoveku existovali v tomto regióne tri rybárske cechy (Bratislava, Šamorín, Komárno), z ktorých komárňanský si zachoval svoje tradície v podstate až do polovice 20. storočia. Tento cech bol založený v roku 1546 a jeho posledný cechmajster, András Czilling, zastával svoju funkciu do roku 1946 (Andriskin 1968, 17). Vnútorná štruktúra cechu zodpovedala pravidlám všeobecného cechového poriadku. Jeho členovia museli prejsť rôznymi stupňami: učeň, tovariš, majster, hlavný cechmajster. Dôležitým momentom cechového života boli rybárske krstiny. Ich podstatou bolo, že učňa, ktorý sa prvýkrát zúčastnil na vylovení väčšieho úlovku, príslušný rybársky majster, ktorému patrila sieť, v sprievode kvetnatých, zo študentskej poézie vyvierajúcich veršov, bohato pretkaných aj obscénnymi časťami, pokrstil na rybára. Komárňanské ryby (a spomedzi nich najmä obrovské vyzy, ktoré sem dvakrát ročne vyplávali z Čierneho mora trieť sa), boli hľadaným artiklom na budínskom, bratislavskom a viedenskom trhu. Lov výz sa mohol uskutočniť dvomi spôsobmi. Pri prvom cez koryto rieky pretiahli povraz, na ktorý pripevnili hoci 200 veľkých hákov. Sem-tam plieskajúce vyzy sa obvykle chvostami zachytili o tieto háky. Druhý spôsob lovu výz sa tiež uskutočňoval pomocou dvoch zariadení, nazývaných miestnymi výrazmi ‘rekeszt’ a Vizafogócége’. Podstatou druhého je, že silnou ohradou, zhotovenou z kolov a Náhrobník rybára Józsefa Czillinga so znakom ryby na komárňanskom cintoríne (foto József Liszka, 1998) 179
