Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
vypletenou prútľm, prehradili rieku, nechali na nej len jeden alebo viac východov, pri ktorých chytali ryby buď do siete, alebo celá konštrukcia bola riešená ako pasca, z ktorej sa ryby nevedeli vymotať (Morvay 1948). Druhá konštrukcia ('rekeszt'), doložená z Kolárova, bola tiež zhotovená zo silných kolov, stĺpov a jej podstatou je, že cez ňu nie je priechod, ale ryby len zadrží' a musia sa vyloviť pomocou sieti' (Gaál 1947). „Medzi mestami Belehrad a Bratislava je v koryte Dunaja viac miest, kde je voda hlbšia, vírivejšia ako inde, tu majú vyzy svoj akoby hostinec, poskytujúci útulok. V novembri, ešte pred príchodom ľadu, cez celú šírku Dunaja zapichnú do dna v rovnomernej vzdialenosti brvná, v strede koryta nechajú voľné miesto, ktoré spoja s vršou, alebo na tento cieľ upletenou sieťou. Pod brvnami rybári člnmi vypnú svoje siete. Medzitým na brehu Dunaja výstrelmi z dela vyvolajú akoby hromobitie, od čoho sa vyzy vyplašia zo svojich úkrytov a hnané akousi silou krúžia v Dunaji, a potom, keď sa zachytia do siete, rybári ich bez ťažkostí vyvlečú na breh. Neraz na jednom mieste a pri jednom love, nepočítajúc ostatné menšie ryby, chytili ich aj tisíc, ba i viac, medzi nimi nejedna bola aj dlhšia než dvanásť stôp." (Oláh /1536/ 1985, 76) Veľká zátahová siet (Kecskés 1978, 98) Čereň z Komárna (Kecskés 1978, 97) Vyzy sem hromadne priplávali do 20. storočia, po zriadení Železnej brány sa už len tu a tam dostal na tento úsek Dunaja nejaký exemplár. V tridsiatych rokoch však ešte ulovili vyzu na žitnoostrovskom úseku Dunaja. Obchodníci s rybami „fišéri" ("fisérek') s obľubou vyhľadávali komárňanský rybí trh, kde v 18.-19. storočí „slnkom opálení rybári a šikovné ženičky pri 80 i viac žľaboch predávali, vážili, rezali jednu rybu krajšiu od druhej, okolo nich sa tlačili davy kupujúcich, v pozadí sa ponevierali zahraniční a vidiecki obchodníci s rybami a striehli na svoj čas, aby sa aj oni mohli vrhnúť na chutnú dunajskú rybu, s ktorou široko-ďaleko úspešne obchodovali...” (Komáromi Lapok 1904/14). 180
