Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Rudná a Kružná. O tom budem podrobnejšie hovoriť v nasledujúcej kapitole. V tomto ranom období' robili výskumy v našich regiónoch medzi inými Judit Morvay, Lajos Szolnoky a Zoltán Ujváry. Od druhej polovice šesťdesiatych rokov tieto oblasti viackrát pochodil László Kosa, a - ako sme už vyššie mohli vidieť - napísal aj programový článok pre maďarskú národopisnú vedeckú činnosť na Slovensku (Kosa 1968). Z dovtedy publikovaných a čiastočne v archívoch uložených materiálov ľudovej slovesnosti maďarských oblastí na Slovensku publikoval aj reprezentatívny výber (Kosa 1979). Druhým usilovným maďarským bádateľom maďarských regiónov na Slovensku bol Attila Paládi-Kovács, ktorý skúmal predovšetkým v Gemeri a priľahlých (abovsko-turnianskych) oblastiach. Na jeho výsledky sa vo veľkej miere budem spoliehať aj ja pri národopisnej charakteristike ním preskúmanej oblasti. Skutočne bez nároku na úplnosť uvádzam mená Jánosa Bártha, Vilmosa Diószeghyho, Zsuzsanny Erdélyi, Antala Filepa, László Lukácsa, Györgya Martina, Istvána Vinczeho, ktorí sa nejaký čas zdržiavali v tomto priestranstve a uskutočňovali aj národopisné výskumy (ich výskumné správy - na ktoré sa teraz zvlášť neodvolávam - boli publikované v časopisoch Ethnographia, Néprajzi Hírek, Honismeret). Je potrebné zmieniť sa aj o lokalitách výskumu na Slovensku pre Maďarský etnografický atlas. Dohromady v tridsiatich piatich lokalitách uskutočnili atlasový výskum jednak miestni aktivisti a univerzitní študenti, jednak odborníci z Maďarska.* Na začiatku 70. rokov v rámci československo-maďarskej dohody o spoločnom výskume uskutočňovali národopisný výskum na dolnom Pohroní predovšetkým vedeckí pracovníci z Maďarska (Iván M. Balassa, László Dám, Ilona Madar, Edit Schwalm, László Szabó, László Timaffy), za pomoci maďarsky hovoriacich študentov etnografie bratislavskej univerzity a pracovníkov regionálne príslušného Okresného múzea v Nových Zámkoch (Balassa 1972a; Balassa 1974). Výsledky výskumu mali v úmysle vydať v samostatnom zväzku, avšak keďže toto podujatie uviazlo na plytčine, neukončilo sa, jednotliví bádatelia potom prakticky samostatne vydali svoje štúdie (Balassa M. 1990; Dám 1990; Szabó 1986; Schwalm 1984; Timaffy 1987). Výskumná skupina, pracujúca pod vedením Gábora Barnu v užskej oblasti - na začiatku osemdesiatych rokov - pri jej výskume spolupracovala s Národopisnou odbornou komisiou Csemadoku vTrebišove (Barna 1983). Do tejto práce sa okrem miestneho Tibora Galgóczyho, Lajosa Gécziho a Lajosa D. Vargu zapojili Gábor Barna, Elek Bartha, Tibor Bellon, Erzsébet Bődi, József Kotics, Márta Magyari, Ágnes Molnár, Miklós Nagy Molnár, László Novák a Márta Zomborka z Maďarska. Z konkrétnych výsledkov výskumu boli zatiaľ publikované len výskumné správy, vzťahujúce sa na národopis dvoch skúmaných obcí: Čičarovce a Ptrukša (Kaprálik - D. Varga zost. 1989, ako aj nové, nezme* Skúmané lokality pre Maďarský etnografický atlas (aj) s maďarským obyvateľstvom na južnom Slovensku: Bátorové Kosihy, Bešeňov, Bidovce, Boldog, Boľkovce, Brztľn, Cakov, Čebovce, Cechová, Gabčíkovo, Hontianska Vrbica, Horný Ohaj, Kamenný Most, Krizán, Ladice, Leies, Leváre, Martovce, Mostová, Oborľn, Okoličná na Ostrove, Olováry, Pláštovce, Podunajské Biskupice, Povoda, Tvrdošovce, Váhovce, Veľký Blh, Veľký Cetín, Veľká Ida, Vlčany, Zatľn, Zádielské Dvornľky, Želiezovce.

98