Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
nené vydanie: D. Varga zost. 2000), ale - ako som už spomenul - plnili aj úlohu katalyzátora a inšpirovali miestnych výskumníkov k intenzívnejšej práci. Zvlášť treba vyzdvihnúť výskumnú činnosť Zoltána Ujváryho na Slovensku. Tú možno rozdeliť na dve navzájom súvisiace časti. Na jednej strane treba spomenúť Ujváryho individuálne výskumné cesty, ktoré sa tiahli od Žitného ostrova, cez Podzoborie a Gemer až po východné regióny (Ujváryho literárnu činnosť do konca roku 1991 viď: Imolay 1992, 159-195). K tomu sa pripája ním organizovaný inštitucionálny výskum Gemera, ktorý prebieha viac ako dve desaťročia (začal sa roku 1979) a ktorého výsledkom je v Gemerskom archíve, založenom na Univerzite Lajosa Kossutha v Debrecíne, niekoľko desaťtisíc lístkov s údajmi, získanými pri terénnych výskumoch, a s fotografiami, ako aj viac ako päťdesiat zväzkov, vydaných v edícii Národopis Gemera (predchádzajúce udalosti viď: Ujváry 1980b. Porovnaj ďalej: Ujváry red. 1991. Viď: Liszka 1990e; Liszka 2001). 4.5. Výskumné cesty slovenských bádateľov v madarskej jazykovej oblasti na Slovensku Na Slovensku až do založenia Kabinetu etnológie pri Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty univerzity Komenského v roku 1970 neexistovala ústredná inštitúcia, ktorej cieľom by bol národopisný výskum národností (Podolák 1969). Napriek tomu sa uskutočnilo niekoľko takých výskumných programov, v ktorých bol zahrnutý aj národopisný výskum oblastí obývaných madärským etnikom. Môžem tu spomenúť predovšetkým spoločné slovensko-madärské výskumy v 50. rokoch v gemerských obciach Rudná a Kružná, kde okrem odborníkov z Maďarska (Jenő Barabás, Marietta Boross, János Manga, Aurél Vajkai atď.) vykonával výskum v madärskom prostredí Michal Markuš. Výsledky výskumu nikdy neboli kompletne vydané, hoci bolo v slovenskom jazyku publikovaných niekoľko dôležitých čiastkových štúdií (Borossová 1976; Manga 1981; Markuš 1976; Vajkai 1976). Už v tej dobe inicioval riaditeľ Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied Ján Mjartan národopisný výskum hontianskych obcí v dolnom Poiplí. Na tomto podujatí sa zúčastnili aj madärskí záujemci zo Slovenska, ako Tibor Ág, zaoberajúci sa ľudovou hudbou a Jenő Bárkány, skúmajúci ľudovú architektúru (Bárkány 1958). V rámci neskôr takmer úplne slovensky zainteresovaných výskumov Hontu v 70. rokoch niektorým témam venovali pozornost aj v prostredí maďarského etnika v skúmanej oblasti - tak napríklad agrárnej etnografii (Parľková 1981; Parľková 1983). Z výskumov rozšírených na celé Slovensko možno spomenúť výskumnú činnosť Etnografického ústavu Slovenského národného múzea v Martine, ktorá - podľa vyjadrenia Mojmíra Benžu - sa týkala aj Maďarmi obývaných oblastí, nie síce na základe etnických princípov, ale na základe teritoriálneho hľadiska (Benža 1981. Viď: Krišteková 1990). Pod vedením Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied sa pripravoval Etnografický atlas Slovenska, ku ktorému sa uskutočňovali výskumy v sedemdesiatych rokoch. V rámci tohto projektu sa na Slovensku preskúmalo 250 vybraných lokalít, z toho 37 maďarských (Kovačevičová 99
