Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
ku udanej veľkosti [50 cm vysokej - pozn. J. L.].” Z ďalšieho vysvitne, že vyhlasovateľov súťaže motivoval úmysel monografického spracovania ľudového odevu na južnom Slovensku. Na druhej strane aj to, že chceli obohatiť „výber z kolekcie ľudových krojov pre naše folklórne súbory” (Hét 1974/49, 10-11). Vyhlásenie výsledkov sa uskutočnilo o necelý rok a výhercov zaradili do dvoch kategórií: Dospelf Deti 1. cena Ladice, Bátorove Kosihy, Podhorany Martovce Ipeľský Sokolec, Studená, Mužla, Plášťovce 2. cena lža, Veľký Kýr Horná Kráľová, Chotín, Mužla, Veľký Cetín 3. cena Oborín, Nána Streda nad Bodrogom, Horná Kráľová, Studená, Mužla, Veľký Cetín Čiastočne vďaka tomuto, ako i vďaka národopisným seminárom každoročne usporiadaným Csemadokom a v neposlednom rade vďaka osobným výskumom vtedajšej referentky pre národopis, Margity Méryovej sa v nasledujúcom období podarilo publikovať na zadnej strane časopisu Hét (v rokoch 1976-1978) ľudový odev z osemdesiatich maďarských obcí na Slovensku (Méryné 1978)* Ústredná národopisná komisia bola štrukturálne založená na činnosti okresných národopisných komisií. Teoreticky v každom okrese, v ktorom sa nachádzal okresný výbor Csemadoku, sa vytvorila takáto „komisia". Skutočne úspešné však boli len v galantskom, novozámockom, lučeneckom a trebišovskom okrese. Ďalej sa budem stručne zaoberať ich činnosťou. Výskumná činnosť národopisnej odbornej komisie v okrese Galanta, usmerňovaná Károlyom Móroczom, bola založená predovšetkým na aktivitách študentov miestneho gymnázia. Výsledky svojich výskumov publikovali v študentskom časopise gymnázia Alkotó Ifjúság (viď: Koncsol 1975), v okresných novinách (Győzelmes út) a nakoniec vyšli i v samostatnom zväzku (Mórocz 1979). V činnosti zahájenej Károlyom Móroczom sa pokúsila pokračovať Mária Szanyi, ktorá v roku 1975 nastúpila ako etnografka do múzea v Galante. Je pravda, že sa jej nepodarilo založiť v gymnáziu národopisný krúžok, ale prednášky národopisného charakteru sa stali v priestoroch školy pravidelnými a tradičnými. „Aj keď sa v galantskom gymnáziu nenaskytla možnosť založiť národopisný krúžok, okolo roku 1980 sa pod vplyvom pravidelných národopisných prednášok predsa len podarilo vytvoriť * K ďalšiemu osudu súťaže krojovaných bábik patrí séria výstav, usporiadaných koncom deväťdesiatych rokov Zväzom maďarských pedagógov na Slovensku, Sekciou pre materské školy, pod názvom „Krojované bábiky na Hornej zemi”. Výstava sa po niekoľkých desiatkach miest dostala až na svetovú výstavu v Hannoveri v roku 2000 (L. Juhász 2000d). Tu treba spomenúť aj reprezentatívnu syntézu, predstavujúcu maďarské ľudové kroje na Slovensku (Jókai-Méry 1998). 90
