Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

predpoklady pre usmerňovanú národopisnú výskumnú činnosť. V tejto dobe bol pri Okresnom dome pionierov a mládeže založený národopisný krúžok, ktorého členmi boli výlučne študenti z gymnázia” (Szanyi 1991,4). Študenti robili aj konkrétne výskumy v teréne (Jahodná, Tešedíkovo), výsledkom ktorých je niekoľko stoviek lístkov s údajmi, ako aj niekoľko študentských súťažných prác. Niektoré z nich boli aj publikované (napr. Écsi 1985).

Národopisný krúžok v Nových Zámkoch bol založený v roku 1982 a vyvíjal činnosť prakticky až do znovuzaloženia Národopisnej spoločnosti Maďarov v Československu v roku 1989. Asi tucet dobrovoľných výskumníkov (ktorí boli zamestnaní v rôznych profesiách, od roľníka cez kaderníčku a študenta až po pedagógov a poľnohospodárskeho inžiniera) sa každý mesiac v jednu sobotu stretávali. Vypočuli si odbornú prednášku (obvykle od odborníkov z Maďarska) a vykonávali aj konkrétnu terénnu prácu. Od roku 1984 každé leto usporiadali týždňový výskumný tábor. Národopisné výskumy uskutočňovali v Brutoch, Bíni, Pavlovej, Chľabe, Ipeľskom Sokolci, Kamenine, Malej nad Hronom, Sikeničke, Novej Vieske, Lele a Svodľne. Materiály z týchto výskumov sa dnes nachádzajú v národopisnom archíve Výskumného centra európskej etnológie Spoločenskovedného ústavu Fórum, resp. boli publikované vo forme novinových článkov, štúdií a zborníkov (viď.: Liszka 1986c; Liszka 1988f; Lukács 1994a; Méry 1989,148).

V Lučenci prebiehala národopisná výskumná činnosť v rámci Csemadoku pod vedením Istvána Bószórményiho a Évy Durayovej. Výsledky tiež produkovali v osemdesiatych rokoch, jednak vydávaním cyklostylovaných publikácií (Bószórményi-Duray zost. 1983), jednak - ako už bola o tom reč - usporiadaním krátkodobých výstav a zariadením domov ľudového bývania (k týmto výstavám obvykle vydali aj sprievodné brožúry).

Treba ešte spomenúť, že Okresný výbor Csemadoku v Nitre tiež vydal v polovici osemdesiatych rokov cyklostylovanú publikáciu s národopisnou tematikou pod názvom Zoboralja a rovnako aj v Rimavskej Sobote vydali podobnou technikou vyhotovenú publikáciu (Valko 1986). Tieto nenáročne spracované publikácie boli vydané v mimoriadne malých nákladoch (vyššie spomenutá nitrianska napríklad v náklade štyridsať, lučenecká šesťdesiat a rimavskosobotská osemdesiatpäť kusov).

Vo Veľkých Kapušanoch vďaka aktivite László D. Vargu malá miestna skupina organizovala predovšetkým výskumné cesty odborníkov z Maďarska do užskej oblasti. O týchto výskumných táboroch ešte bude reč ďalej. Tu poznamenávame len toľko, že pravdepodobne pod vplyvom týchto podujatí sa pustili do vlastnej výskumnej činnosti v regióne aj Lajos Bodnár, Lajos Géczi a László D. Varga. V okresných novinách (Zempléni Szó) začali uverejňovať sériu krátkych populárnovedeckých národopisných článkov, v ktorých predstavili jednotlivé javy ľudovej kultúry (včelárstvo, rybárstvo atd).

Ak sa vrátime k národopisnej výskumnej a koordinačnej činnosti ústredia Csemadoku, treba sa nakoniec zmieniť o zriadení národopisného archívu v bratislavskom sídle tejto organizácie. Tu uchovávali folklórny materiál, zhromaždený zamestnancami i dobrovoľnými spolupracovníkmi. Časť tvoria (prevažne)

91