Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

ako dom ľudového bývania. V roku 1979 otvoril návštevníkom svoje brány ľudový dom v Šali a vodný mlyn v Jahodnej. 0 rok neskôr bola zásluhou Elzy Mágovej otvorená národopisná výstava v Studenej, dokumentujúca ľudovú kultúru Medvešského pohoria. Vtedy sa už, mimochodom, dávno hromadil materiál aj v súkromnej zbierke Lajosa Bodnára z Maťoviec a v roku 1982 už bola v takom stave, že mohla prijímať návštevníkov. V tejto zbierke boli predmety, dokumentujúce ľudový život v Užskej oblasti - predovšetkým pastierstvo, zariadenie obydlia, remeslá (Bodnár 1992; Bodnár 1993a). Od polovice 80. rokov vyvíjala čoraz úspešnejšiu činnosť aj národopisná odborná komisia Csemadoku v Lučenci (pod vedením Istvána Böszörményiho a Évy Durayovej), v dôsledku čoho sa radradom otvárali jej krátkodobé výstavy (Fiľakovo, Veľké Dravce, Kalonda).

Nakoniec sa treba zmieniť o národopisných výstavách, ktoré od roku 1973 každoročne usporadúval Csemadok pri príležitosti Celoštátneho festivalu ľudového umenia v Želiezovciach. Tieto výstavy mali vždy návštevníkom festivalu prezentovať predmety ľudového života vtom-ktorom okrese. „Už desaťkrát usporiadaná výstava jednoznačne naznačuje, že na našom území sa ešte hojne nachádzajú muzeálne hodnoty, a doteraz objavených niekolko tisíc predmetov by mohlo byť základom ústredného národnostného múzea” - píše v súvislosti s týmito podujatiami Margit Méryová (Méry 1984b, 177. Viď: Méryová 1980; Méryová 1981).

Týmto prehľadom som bez nároku na úplnosť, skôr len náznakovo chcel predstaviť činnosť, vďaka ktorej vznikali, najmä v sedemdesiatych-osemdesiatych rokoch, tucty národopisných zbierok v oblastiach južného Slovenska obývaných Maďarmi. Časť z nich možno navštíviť i dnes, časť však časom zanikla. Bolo by potrebné vyhotoviť o nich nový, aktuálny prehľad. 0 to sa usiluje toho času Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi (stav z rokov 1993-94 viacmenej presne zachytil: Liszka 1994c, 85-123).

4.2. Hnutie dobrovoľných národopisných výskumníkov

Po tomto čiastočnom prehľade maďarského národopisného bádania na Slovensku už mohlo byť zrejmé, že kvôli absencii zodpovedajúceho profesionálneho inštitucionálneho pozadia (ústredné múzeum, výskumný ústav, ústredný maďarský archív a knižnica atď.) väčšia úloha pripadla, resp. zvýšil sa význam dobrovoľného výskumného hnutia. Jeho najväčšou hybnou silou bol Csemadok*, založený v roku 1949. Je všeobecne známe, že táto kultúrna organizácia vznikla na základe urgovania komunistickej strany, v nemalej miere v záujme urých* Csemadok je mozaikové slovo, jeho rozlúštenie je v rôznych obdobiach rôzne: Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu (1949-1966), Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (1966-1968), Kultúrny zväz Maďarov v Československu (1968-1971), Kultúrny zväz maďarských pracujúcich v Československu (1971-1990), Demokratický zväz Maďarov v Československu (1990-1993), Maďarský spoločenský a osvetový zväz - Csemadok (od 4. apríla 1993). Tieto zmeny zároveň odzrkadľujú aj spoločensko-politické zmeny v krajine (Sidó 1994, 4).

86