Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

lenia kolektivizácie poľnohospodárstva v prostredí' Maďarov na južnom Slovensku. Hoci kultúrna činnosť ju sprevádzala hneď od založenia, spočiatku bola v živote organizácie len akoby vedľajšia (doteraz najautentickejšie dejiny Csemadoku viď: Sidó 1994, 4-22). Čo sa týka rekonštruovania, hodnotenia národopisnej činnosti v rámci Csemadoku, tu som sa mohol opierať o viaceré pramene. Odborníci, pracujúci v tejto organizácii (Tibor Ág, Margit Méry, András Takács) z času na čas „služobne” museli podať správu o svojich výsledkoch. O tieto publikované referáty sa samozrejme opieram aj ďalej (Ág 1974; Méry 1981; Méryová 1980; Méryová 1981; Méry 1984b; Méry 1989; Takács 1981). Okrem toho môjmu prehľadu pomohli aj neskoršie spomienky (Ág 1991; Görcsös 1992; Takács 1993), a tiež moje skromné osobné skúsenosti. Musím povedať, že pramene, ktoré sa zrodili v rôznych obdobiach, nie sú vždy vo vzájomnom súlade, čomu sa ani nemožno diviť pri poznaní politického ovzdušia doby a inštitúcie bezcenzúrovej samocenzúry. Kompletný archív Csemadoku je v súčasnosti uložený v Knižnici a archíve Bibliotheca Hungarica Spoločenskovedného inštitútu Fórum v Šamoríne. Hoci usporiadané dokumenty už možno skúmať, ich spracovanie z takéhoto aspektu sa ešte neuskutočnilo. Ak sa to stane, výsledky takého budúceho spracovania môžu do istej miery opraviť nižšie vykreslený obraz.

„Je potešiteľným javom, že ako výsledok cieľavedomej práce našich základných organizácií čoraz širšie rozmery nadobúda naše hnutie, ktoré sa začalo v záujme odkrytia a rozvíjania pokrokových ľudovoumeleckých tradícií. Najkrajším dôkazom toho sú naše slávnosti piesní a tancov, usporiadané v posledných dvoch rokoch v Želiezovciach. Predvedené programové čísla - z hľadiska obsahovej i umeleckej úrovne - dokazujú, že usmerňovanie našich ľudových súborov je v rukách odborne schopných, nápaditých vedúcich.”

(Správa Ústredného výboru Csemadoku na VII. celoštátnom valnom zhromaždení. Príloha Hét 4.roč./1959/15.č., 9)

Prakticky na začiatku päťdesiatych rokov sa začal výskum ľudovej hudby (Tibor Ág) a ľudového tanca (András Takács), v prvom rade s tým cieľom, aby pre rôzne folklórne skupiny, pôsobiace v rámci Csemadoku, vedeli poskytnúť autentický materiál. Pravidelný národopisný výskum v rámci Csemadoku sa začal až po roku 1967 (systematické mapovanie maďarských ľudových krojov na Slovensku sa začalo až po roku 1974). Vtedy totiž v bratislavskom ústredí zriadili status referenta pre národopis. Odvtedy bolo hlavnou úlohou vybudovanie siete dobrovoľných výskumníkov a založenie ústredného národopisného archívu. Od leta 1968 pravidelne usporadúvali letné národopisné semináre, každý rok na území iného, (aj) Maďarmi obývaného okresu na južnom Slovensku. Tieto semináre mali dvojaký cieľ: na jednej strane poskytnúť zúčastneným dobrovoľným výskumníkom príležitosť na ďalšie odborné vzdelávanie, veď mohli pracovať pod vedením význačných odborníkov z Maďarska, na druhej strane vykonávali aj konkrétnu terénnu prácu, čím zbierali materiál pre folklórny program a národopisnú výstavu na Celoštátny festival ľudového umenia v nasledujúcom roku.

87