Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

3.1. Na území samostatného Slovenska

Po prvej svetovej vojne význační ruskí štrukturalistickí jazykovedci a etnografi emigrovali do vtedy demokratickejšie zriadeného Československa a významnou mierou ovplyvnili československý vedecký život. V prvom rade treba spomenúť mená Romana Jakobsona a Piotra Bogatyriova, veď druhý z nich prednášal aj na bratislavskej univerzite, takže mal zrejme bezprostredný vplyv na László A. Aranya a jeho žiačku Évu Putzovú. Obaja boli priekopníkmi štrukturalistickej jazykovedy a pritom robili aj etnograficko-folkloristické výskumy v prostredí Maďarov na Podzoborí, najväčšom maďarskom spoločenstve, ktoré zostalo na území Slovenska. Práca Évy Putzovej: Svadba v Kolíňanoch môže byť predmetom hlbšej analýzy (Putz 1943; Putz 1989; viď Sándor 1989a). O tejto práci je

dnes už ťažké rozhodnúť, nakoľko je dielom učiteľa, László A. Aranya a nakoľko dielom študentky, Évy Putzovej. Niektorí bádatelia sa prikláňajú k prvej alternatíve, avšak oveľa dôležitejšie je, že táto komplexná analýza ľudových zvykov sa aj v maďarskej národopisnej odbornej literatúre považuje za ojedinelý jav, veď - slovami László Kosu - „o krok zaostávajúcemu” maďarskému národopisnému výskumu sprostredkovávala nové európske smery (Kosa 1989a, 228-229). Počas života Évy Putzovej tragicky zosnulej v mladom veku už nevyšiel stručnejší, ale podobné výskumno-metodologické princípy uplatňujúci opis zásnub a svadby v Žiranoch (Putz 1993). Autorka robila v tejto oblasti aj výskum ľudovej slovesnosti a ako ukážka z neho bola krátko po jej smrti vydaná balada o László Fehérovi (Putz 1944). Ďalší osud celej zbierky je dodnes neznámy. László A. Arany v stručnom prehľade sumarizuje vtedajšie (pomerne chabé) výsledky národopisu Maďarov na Slovensku (Arany 1941). Nevlastný brat László A. Aranya Ferenc Zagiba, publikujúci neskôr pod menom Franz Zagiba, uskutočňoval v tej dobe výskum ľudovej slovesnosti v okolí Nitry. Podnetom k jeho práci bol výskumný program Slovenského odboru Štátneho ústavu pre ľudovú pieseň v republike Československej, resp. ním vydaný dotazník. Realizácia programu sa začala pravdepodobne ešte pred zmenou hraníc, ale výsledky sa ukázali až neskôr (viď: Ág 2000, 90). Svoje výsledky výskumu „ľudovej balady” z okolia Zobora publikoval až po vojne v Rakúsku (Zagiba 1954. Kritiku publikácie viď: Ág 2000).

Ešte uprostred tridsiatych rokov vznikol z podnetu dvoch publicistov žijúcich v Nitre, Istvána Dallosa a László Mártonvôlgyiho literárna spoločnosť Most [Híd - Szlovenszkói Magyar Irodalmi Társulat], ktorý bol spočiatku v plnej miere ini-Éva Putz: 1922-1943 (Archiv Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

76