Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
ľudovej hudby na spomenutom územľ. O svojej vlastnej práci uvádza, že výskum robil v dvanástich obciach, výsledky vykazuje aj štatisticky a publikuje tiež ukážky (Manga 1938). Kálmán Tichy vlastným štýlom analyzuje štukovú výzdobu gemerských ľudových stavieb, a znovu sa dostáva k tomu, že varuje čitateľa pred nevkusom, určuje, „ako sa nesmie zdobiť maďarská dedinská fasáda”. Kvôli predstave o jeho štýle uvádzam niekoľko riadkov zo záveru jeho práce: „Latková bránka je napoly otvorená. Pred domom, pod morušou sa deti pokojne, s prirodzenou ľahkosťou dívajú do fotoaparátu, s vrodenou inteligenciou vynikajúcej rasy. Chvála bohu, je ich dosť - tu sa nevyskytujú jedináčikovia! Treba ich naučiť, že keď vyrastú a začne opadávať omietka na starom dome, nech sa jej nedotknú ničiacou rukou, ale nech ju opatrujú, ochraňujú pradávnu krásu, milú tvár dedinských port. Pretože aj táto tvár je zrkadlom pestrofarebnej, hlbokej maďarskej duše, a keby vybledla, boli by kvôli nej oveľa chudobnejší." (Tichy 1938) Ďalšie dva články sú vlastne už obsiahlejšie správy. István Bodnár pod zámienkou albumu ľudového umenia vydaného v Maďarsku, píše o tkaninách a výšivkách slovenského Medzibodrožia (Bodnár 1937) a Féja Tiborné v súvislosti s bratislavskou výstavou výšiviek o martovských ručných prácach (Féja 1938). Oba články v medziach svojho žánru, uvádzajú aj hodnotné údaje k prejednávaným témam. Z vidieckych týždenníkov bol nepochybne jedným z najkvalitnejších Érsekújvár és vidéke, redigovaný Dezső Sándorom, vychádzajúci v Nových Zámkoch. Uverejňoval sporadicky (napodiv väčšinou) diletantské články, na hraniciach národopisnej publicistiky, ktoré si však nezasluhujú veľa pozornosti. Podobný profil majú príspevky s národopisnou tematikou v rimavskosobotskom časopise Gömör, ale významnejšie sú v A Hét, vychádzajúcom v Šahách, predovšetkým z pera Jánosa Mangu (viď: Csáky 1989, 94-98). Csallóközi Hírlap v Dunajskej Strede pomerne často publikoval kratšie či dlhšie národopisné príspevky, z ktorých treba spomenúť najmä populárnovedecké články Antala Khľna. Trochu dlhšie postojme pri týždenníku Figyelő', vychádzajúcom v Lučenci, ktorý takmer každý rok menil svoj profil i redakciu. V dvoch posledných číslach tohto časopisu z roku 1933 bola publikovaná časť súhrnnej štúdie Jánosa Thaina o otázke a postavení ľudového umenia na Slovensku [A népművészet kérdése és helyzete Szlovenszkón], Na základe korešpondencie autora máme šťastie poznať pohnútky zrodu tejto práce. Bola vyhotovená na podnet súťaže, vyhlásenej v časopise Prágai Magyar Hírlap zo dňa 1. apríla 1931. Medzi inštitúciami, spolkami a súkromnými osobami, ktoré venovali súťažné ceny, bola zrejme i Kaziczyho spoločnosť. List kultúrneho referenta Spoločnosti, napísaný Thainovi, v každom prípade potvrdzuje túto domnienku. Ďalší osud tejto práce môžeme sledovať na základe listov Jánosa Gömöryho, Kálmána Tichyho a Istvána Darkóa. Úryvok zo súťažnej práce, ako som už spomenul, bol nakoniec publikovaný vo Figyelő, ktorého redaktormi boli vtedy László Sándor a István 73
