Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

kresbami! Je nám lúto o to viac, že časopis Magyar írás viackrát publikoval jeho kresby a rytiny s tematikou ľudového umenia. Treba tu ešte spomenúť úryvok z monografie obce lža, publikovaný v Magyar írás, ktorú napísal László Dudich. Údaje v časti opisujúcej výber partnera, sobáš a svadobnú hostinu sú dosť obozretné, podrobné, hoci majú aj nedostatky: mnohým javom napríklad vôbec nevenoval pozornosť, neuvádza pôvodné texty (družbovské verše, lúčenie mladuchy a pod.). Ľutovať môžeme aj to, že svoj text neopatril zoznamom informátorov (z neho by napríklad bolo zrejmé, zvyky ktorej spoločenskej vrstvy obce uvádza v tejto práci). Pritom všetkom - aj keď s istými výhradami - publikuje použiteľný materiál (Dudich 1935).

Analýza článkov s národopisnou tematikou v časopise Magyar írás podáva akýsi prierez maďarským národopisným záujmom, bádaním na Slovensku. Nejde samozrejme o to, že by bol tento časopis akýmsi ústredným, určujúcim (hoci nepochybne dôležitým!) fórom pomaly napredujúcej, tápajúcej národopisnej vedy, ale iba o to, že nesie všetky znaky, ktoré sú platné aj pre celok. Pre náš celý „národopisný život” je charakteristická sústredenosť na ľudové umenie a folklór. Možno to nepochybne vysvetliť amatérskym charakterom výskumov a autodidaktickým vzdelaním etnografov. Mimochodom, v rámci dejín národopisnej vedy možno obvykle pozorovať, že v počiatočnom štádiu si za predmet výskumu vyberie niečo reprezentatívne, pôsobivé (také je napríklad ľudové dekoratívne umenie, ľudový odev alebo z ľudových zvykov predovšetkým svadba). Len v neskorších fázach sa potom zoznámi s čiastkovými problémami, menej okázalými javmi ľudového života, bez odborného odkrytia ktorých by bola ťažko pochopiteľná a interpretovateľná ľudová kultúra vo svojej celistvosti a vo všetkých svojich súvislostiach.

Teda publikácie, o ktorých je reč, sú produktmi práve sa prebúdzajúceho, provinciálnou viazanosťou poznačeného „vedeckého života”. Väčšia časť z nich má význam predovšetkým z hľadiska dejín bádania a takmer pre všetky je príznačné, že sa vznášajú niekde medzi vedeckým pojednaním a vedeckou populárnosťou. To je dané samozrejme už aj charakterom časopisu, práve preto by pri ich hodnotení bolo nespravodlivé porovnávať s článkami v dobových odborných časopisoch.

Úlohy i vytýčené ciele časopisu Magyar írás po jeho zaniknutí čiastočne prevzal necelý rok (od júla 1937 do júna 1938) vychádzajúci časopis Tátra, ktorý vznikol ako spoločný produkt Vydavateľstva kníh a časopisov Tátra, a.s. a Maďarského literárneho zväzu v Československu. Jeho prvý redaktor Mihály Tamás obnovil občianske zmýšľanie, ktoré v počiatočnom období reprezentoval Magyar írás. Na jar 1938 post Mihálya Tamása prevzal konzervatívny György Földes, čo otvorilo brány diletantizmu a pravičiarskym ideám. Aj z hľadiska národopisných príspevkov pokračovala tradícia, ktorú sme mohli sledovať v časopise Magyar írás. János Manga v jednej svojej štúdii z roku 1937 referuje o výsledkoch svojich výskumov v okolí Nitry. Svoj spis aj on začína zaužívanými dobovými frázami („pradávne duchovné poklady Maďarov”, „hmla tisícročí", „ľudový duch”, „hodnota duchovnej sily” atď.) a pokračuje prehľadom dejín výskumu

72