Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

lavského Magyar Hirmondó), ale aj niektoré slovné zvraty budú znovu a znovu návratnými motívmi v neskorších prejavoch mládeže, ktorá robila na výskum dediny: „Náš národ vytvárajú dve veľké, spoločne jestvujúce vrstvy: vzdelaná mestská vrstva a ľud pôdy. Tamtá je presiaknutá cudzím vplyvom a iba ľud si ešte čisto chráni naše prastaré tradície, bezpečný záloh nášho maďarského bytia. Našou prvou úlohou je spoznať maďarský ľud maďarskej zeme.”

Samotný dotazník, členený na tri diely, upriamuje pozornosť na hlavné rysy ľudovej slovesnosti, zvykov, viery a nárečia, na hľadiská, ktoré počas výskumu bezpodmienečne treba mať na zreteli. Autor tohto štvorstránkového návodu na výskum nie je známy. Je však isté, že ho možno považovať za predlohu dotazníka spomenutého v predošlej podkapitole, ktorý vydal v roku 1928 Zsigmond Szendrey. Nemožno teda vylúčiť ani to, že aj tento dotazník pochádza od Szendreyho. Exemplár, nachádzajúci sa v zbierke Sarló, bol evidentne pripravený pre tlačiareň. Je otázka, či nakoniec tento leták dali vôbec vytlačiť? Vyššie citovaný okruh otázok z A Mi Lapunk je na jednej strane komplexnejší, na druhej strane podaný oveľa stručnejšie, takže nie je pravdepodobné, že by bol s týmto dotazníkom v priamej súvislosti. Karel Chotek vydal v roku 1924 v Turčianskom Sv. Martine obsiahly dotazník na započatie slovenských národopisných výskumov. Nemožno vylúčiť (hoci aj dokázať by bolo zložité, veď v oboch prípadoch ide o veľmi rôznorodé usmernenia), že ho poznal a využil Edgár Balogh pri formulovaní citovanej výzvy.

Jedna kapitola maďarskej národopisnej vedy je nepochybne o „dejinách výziev”. Z toho plynie poučenie, že podobné výzvy na rôzne súťaže a povzbudzovania nemávali v našich končinách príliš veľkú odozvu. Tak to bolo aj v tomto prípade. Napísané boli dve súťažné práce o národopise Čečejoviec a Tvrdošoviec, ktoré odborne posúdil Sándor Solymossy a István Gyôrffy. Obaja vedci považovali za lepšiu prácu o Tvrdošovciach. „Práca Gyulu Morvayho o Tvrdošovciach je serióznym, obsažným národopisným popisom, ktorého najväčšiu zásluhu vidím v tom, že autor nepíše o dnešných, z etnografického hľadiska menej zaujímavých javoch, ale vracia sa do minulosti a radšej sa snaží na základe údajov starších ľudí zachrániť pre vedu dávne pomery” - píše Gyôrffy. Vidíme, že Gyôrffy v tomto prípade zastáva z určitého hľadiska konzervatívnejšie stanovisko ako Edgár Balogh, veď vyzdvihuje dôležitosť archaizmov, pričom v samotnej výzve vystupujú aj také (slovami Istvána Gyôrffyho) „z národopisného hľadiska menej zaujímavé” javy, ako „dnešná tvorba”. Vrátiac sa k súťaži, Gyôrffy „po náležitom prepracovaní” odporúča publikovanie práce Gyulu Morvayho, čo, ako sa zdalo, podporoval aj Krúžok svätého Juraja - tento plán sa však nakoniec nerealizoval. Tak môžeme len tušiť, aké tematické okruhy zahrňovala táto práca doplnená kresbami. Pomáhajú nám pri tom aj roztrúsené publikované autorove menšie údaje (napr. Morvay 1929; Morvay 1982 atď.), resp. monografia obce Tvrdošovce, nachádzajúca sa v archíve Výskumného centra európskej etnológie Spoločenskovedného ústavu Fórum, ktorú Morvay neskôr zostavil, akoby reštauroval v roku 1960 dal do konečnej podoby. Na 343 strojom písaných stranách práca predstavuje dejiny a prírodu obce práve tak ako vtedajšiu spoločnosť

64