Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Tvrdošoviec, významnejšie pracovné príležitosti (stavba domu, oranie-siatiežatie atď.), vonkajšie styky obce, jej folklór, kroje atď. (A-1045).

V roku 1928 Krúžok svätého Juraja nepropagoval národopisnú výskumnú prácu a navštevovanie dedín s príliš veľkým nadšením. A Mi Lapunk síce v jednej krátkej správe upozorňuje na dôležitosť tejto činnosti, ale jej stručnosť je nápadná. To všetko sa však nedá vysvetľovať ochabovaním záujmu, ale skôr tým, že nadriadené školské orgány v tom roku zakázali potulky študentov. Z hľadiska konkrétnej národopisnej výskumnej práce tento rok nepriniesol mnoho nového, ale nosil už v sebe metodologické zmeny v činnosti budúceho obdobia. Aj študenti si priznali nedostatky vo vzdelaní (vo vlastnom časopise Vetés sa napr. dočítame, že „ešte sa nemohli vykonať vhodné opatrenia na národopisné školenie skautov"). Preto v roku 1928 v rámci táborenia v Gombaseku, kde hnutie v súlade so svojím ideovo-revolučným vývojom zmenilo svoj názov na Sarló [Kosák], lepšie vystihujúci ľudovú líniu hnutia, „otvorili aj desaťdňovú školu, ktorá vychovávala študentov v skautských oddieloch k spoznávaniu dediny, pestovaniu maďarskej ľudovej kultúry (ľudové rozprávky, zvyky, umenie, hry)” - ako môžeme čítať v pozvánke na táborenie. Čo mohli študenti chápať pod výrazom „pestovanie ľudovej kultúry”, o tom sa môžeme dozvedieť z prednášky Edgára Balogha, ktorej súhrn vtedy publikoval aj Vetés: najdôležitejším cieľom, vlastným významom týchto potuliek (maď. regösjárás) je to, aby sa budúca maďarská inteligencia oboznámila s ľudovou kultúrou, aby zo skautov urobili už v mladom veku šíriteľov ľudovej kultúry. Táto téza je postavená na dvoch požiadavkách: 1. Putujúci študenti si musia osvojiť teoretické i praktické znalosti, ktoré sú potrebné na skúmanie ľudovej kultúry. Toto vyškolenie poskytne maďarský národopis. II. Putujúci študenti musia zbierať každý údaj, ktorý sa vzťahuje na zanedbanú maďarskú ľudovú kultúru, tieto údaje musia spracovať alebo postúpiť na také miesto, kde materiál vedecky spracujú. Spracovaný materiál maďarskej kultúry treba publikovať, rozširovať. V podobnom duchu, navyše s upozornením na dôležitosť sociografických výskumov, sa vyjadruje o úlohe výskumu dediny o niečo neskôr, v roku 1929 Lajos Jócsik: „My sme popri vedeckom význame objavili zbieranie ľudových pokladov, výskum ľudských hodnôt roľníka ako pedagogický nástroj, pretože s jeho pomocou sme vedeli zistiť možnosti dediny i nevyhnutných sociálnych reforiem. V našom hnutí význam etnografie doplňuje sociografia. Zatiaľ sme tomu položili len teoretické základy, pretože putovania sú prerušené. V reakčnej časti hnutia však chcú v protiklade s etnografiou odzbrojiť sociálnu vitalitu hnutia tak, že za konečný cieľ hnutia uvádzajú zbieranie ľudových piesní a spevov nočných hlásnikov. Tým teda zastavujú vývoj hnutia” (Vetés 1928, 2.číslo, 6-7).

Rok 1929 - podobne ako predchádzajúce - priniesol teoreticko-metodologické zmeny (vývoj) v porovnaní s pomerne živšou výskumnou činnosťou skoršieho obdobia. Filozofická odborná skupina v Madärskom seminári, založenom v Bratislave, sa v prvom semestri (ktorý začal ešte v roku 1928) pod vedením Edgára Balogha zaoberal aj základmi maďarského národopisu. Edgár Balogh zhrnul ciele seminárov takto: „Pri zostavovaní pracovného programu som musel vziať do úvahy, že poslucháčom nie je neznámy len národopis, ktorý je na úrad65