Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

ni svojej doby. Iná otázka je, že mnoho krásnych plánov a predstáv týchto nadšených mladíkov zostalo až do konca „len" plánmi.

Národopisný význam doterajších putovaní ďaleko presahuje vypísanie súťaže, ktorej predmetom je výzva na „opis celej ľudovej kultúry” jednej menšinovej maďarskej obce.

„I. Rasový alebo historický pôvod osídlenia obce, jeho hospodárske a právne pomery. Primitívne remeslá. II. Pôvodnosť staviteľstva, zariadenie domu, úžitkové predmety dávneho charakteru. III. Ľudový odev a ľudové umenie. IV. Zvyky a spôsob života: zvyky spojené s narodením a krstením. 1. Detské spevy a hry. 2. Obradné uvedenie medzi mládencov, dvorenie, svadba. 3. Rodinný život a rodinné vzťahy. 4. Zvyky a piesne spojené s povolaním. 5. Príroda v chápaní ľudu. Povery. 6. Pradávny vzťah k chorobe a smrti (ľudové lieky, bosoráctvo, zariekanie, pohreb, uctievanie mŕtvych). V. Nárečie. Miestne názvy a ich ľudový výklad. Slovná zásoba remesiel. VI. Ľudová slovesnosť: ľudová pieseň, balada, divadlo, dnešná tvorba, hádanka, žart, prezývky, príslovia a porekadlá, napodobovanie hlasov. VII. Povesti a rozprávky. Historické vedomosti ľudu."

(A Mi Lapunk 1927, 108)

Pravda, ani uvedené hľadiská nezahŕňajú v sebe „celú” ľudovú kultúru (ako by sme podľa formulovania textu vypísania súťaže mohli očakávať), je v nich cítiť silné zameranie na folklór, ale v každom prípade dokazujú v kruhu mládeže požiadavky na dôkladnú vedeckú výskumnú prácu. Pozoruhodné je i to, že okrem výskumu archaizmov upriamujú pozornosť aj na prejavy vtedajšej prítomnosti („dnešná tvorba”). Len si predstavme! Prešiel rok od romanticky ladenej výzvy Kálmána Tichyho, ako aj od publikovania prvých, nie oveľa menej romantických správ študentov o ich putovaní po dedinách, a títo študenti už plánujú výskumy s monografickými nárokmi!

Tu sa však oplatí urobiť kratšiu odbočku a preskúmať, aký asi mohol byť prameň zostavovateľa textu výzvy, (zrejme) Edgára Balogha. „Myslím, že to bolo predchodcom maďarských sociografických dotazníkov neskôr vypracovaných v toľkých variantoch, a podklady preň sme získali listom od odborníkov budapeštianskeho Národopisného múzea” - spomína Edgár Balogh. V zbierke Sarló v debrecínskom Dériho múzeu sa nachádza štvorstránková tlačená výzva Maďarskej národopisnej spoločnosti z roku 1920 na zber národopisných údajov. Tento exemplár je zaujímavý tým, že sú v ňom uvedené vlastnoručné vsuvky, opravy. Názov tejto, len v minimálnej miere opravenej výzvy znie po opravách takto: „Výzva Krúžku svätého Juraja na zhromažďovanie národopisných údajov - z poverenia Maďarskej národopisnej spoločnosti.” Výskumný dotazník sa začína krátkym, všeobecným úvodným textom, v ktorom autor predovšetkým odôvodňuje národopisnú výskumnú prácu, snahy zachrániť „hodnoty ľudovej kultúry”. Stojí za to doslova citovať jednu časť, ktorú podčiarkol aj sám Edgár Balogh, teda navrhol ju zvýrazniť aj vo verzii, ktorá mala byť vytlačená pre Kúžok svätého Juraja, pretože nielen samotná myšlienka (ktorú, ako vieme, možno datovať do obdobia objavenia ľudovej kultúry, a ani nie príliš nadsadene by text mohol byť publikovaný hoci aj na konci 18. storočia, povedzme na stránkach bratis63