Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

„Pravdou nie je nič viac a nič menej, než toľko, že ľudové hnutie, ktoré sa v krátkom čase stalo najmaďarskejšie, objavujúce svojrázne ľudové poklady, ľudové tradície, hlásajúce národné obrodenie, dostalo prvú lekciu od nemeckých Wanderfogelov (...) Posledný deň putovania nás v jednej nemeckej obci na hornom Žitnom ostrove privítali tým, že práve včera prišli ich nemeckí bratia do tohto kraja. Prišli zďaleka, len preto, aby vyhľadali svojich do cudziny odtrhnutých súkmeňovcov a aby do nich vštepili čistú nemeckú ľudovú dušu: to veselé, pracovité ponímanie života, ktoré produkuje pre reálny život spokojných, naozajstných ľudí. Oduševnení nemeckí chlapci poriadne prebrali dedinu z nížinnej lenivosti. V cirkevnej záhrade zhromaždili deti, za sprievodu gitary im spievali, hrali sa s nimi, šantili, predviedli im jednu hru Hansa Sachsa, tancovali, muzicľrovali, a keď sa zotmelo, veselú spoločnosť posadili okolo seba na tichú rozprávku. Dedina je nimi úplne nadchnutá..."

(Balogh 1981, 29-30)

Ani vo výzve Krúžku svätého Juraja na putovanie, vydanej v júni 1926, sa ešte nespomína plán zberu pamiatok ľudovej kultúry. Úlohou bolo organizovanie rozprávkových popoludní, propagovanie kníh a časopisov. V tom istom čísle časopisu A Mi Lapunk však možno čítať výzvu Kálmána Tichyho, v ktorej upozorňuje na dôležitosť zhromaždenia hodnôt ľudového umenia (myslí tým výlučne ľudové dekoratívne umenie!) (Tichy 1926). Vtedy bola publikovaná aj výzva redakcie, pravdepodobne nezávisle od výzvy Krúžku svätého Juraja, na zber pamiatok maďarského ľudového umenia. Treba poznamenať, že tento časopis už aj skôr uverejňoval, nie s príliš veľkým úspechom, národopisné výzvy (napr. v júnovom čísle roku 1925). Tu bola jednou z podmienok „pomerne málo známa rozprávka, zaznamenaná z úst ľudu, podľa možnosti vo fonetickom prepise". Pretože na prvú výzvu prišlo málo prác, v októbrovom čísle ju zopakovali. Vyhlásenie výsledkov bolo v decembrovom čísle, z ktorého vysvitá, že na výzvu prišli dohromady štyri súťažné práce, ktoré však nakoniec ani neboli rozprávkami. To, že tieto výzvy, najmä riadky Kálmána Tichyho, znamenali rozhodujúci impulz k zameraniu pozornosti študentov na ľudové umenie, k ich zberateľskej činnosti, nie je len púhou domnienkou, ale v tomto zmysle sa o nich vyjadruje aj Edgár Balogh.

Počas letnej praxe sa už s väčším či menším dôrazom uplatnil aj tento smer, preto potom dodatočne pri vyhlasovaní výsledkov súťaže vo vandrovaní Krúžok

dištancovali od skautského hnutia, vo vonkajších znakoch majú mnoho spoločného. Snažili sa predovšetkým napomáhať udržaniu národnej identity Nemcov, žijúcich v diasporách. V rokoch 1919 až 1932 celkom 9.373 sťahovavých vtákov vykonávalo takúto misijnú činnost v kruhu Nemcov, žijúcich za hranicami, z toho 353 chodili po Slovensku (Kneip 1984, 161). Krúžok svätého Juraja a neskôr Sarló nerobili ostrý rozdiel medzi hnutím Wandervogelov a skautov, ale je zrejmé, že svojím prechodom od romantiky prírody k národnej línii prakticky sledovali nemecký vzor (hnutie Wandervogel - ako skoro všetko v nemeckej jazykovej oblasti - má nesmierne bohatú literatúru. Zaradené do kontextu ostatných nemeckých mládežníckych hnutí viď: Giesche 1981, slovenské súvislosti: Steinacker 1989).

61