Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy
do roku 1988 (Nádor 1992). Prvou vyslovene etnografickou bibliografiou bola Bibliografia etnografie a folkloristiky maďarskej národnosti na Slovensku, od začiatku 19. storočia do konca roku 1986 (Liszka 1988), ako aj ročné a tematické bibliografie, po prvýkrát vydané Oddelením pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry Podunajského múzea v Komárne (Fülöp 1992; L. Juhász 1995; Liszka 1995d). Tejto činnosti sa neskôr ujalo komárňanské Výskumné centrum európskej etnológie Spoločenskovedného ústavu Fórum, v dielni ktorého vznikajú ako výsledok práce Hony L. Juhászovej ďalšie zväzky. Uzreli svetlo sveta v jednotlivých častiach edície Miscellanea Bibliothecae Hungaricae, yydaných šamorínskou knižnicou, Bibliotheca Hungarica (L. Juhász 1998; L. Juhász 1999; L. Juhász 2000a; L. Juhász 2000c). Osídlenie, staviteľstvo Včasné údaje máme najmä o dome Palócov (Istvánffy 1911; Novák 1913), ale z rovnakého obdobia máme k dispozícii aj opis ľudového staviteľstva užského povodia Tisy (Deák 1910). V období medzi dvoma svetovými vojnami prakticky neexistoval výskum, ktorý by sa bol týkal štruktúry obcí, ľudového staviteľstva. Výnimkou bola len činnosť Jánosa Thaina a Kálmána Tichyho, ktorí sa v tom čase snažili o zdokumentovanie dedinskej architektúry z národopisného uhla pohľadu (Thain-Tichy 1991). Až po druhej svetovej vojne sa venovali výskumu tohto regiónu so spomínaným zameraním slovenskí, českí bádatelia a odborníci z Maďarska (Balassa M. 1990; Balassa M. 1999; Dám-Rácz 1986; Filep 1970; Mjartan 1960; Mjartan 1970; Mencl 1980 atď.). Ak nepočítam jednu zo starších publikácií Jenő Bárkánya, skôr populárnovedeckého charakteru (Bárkány 1958), maďarskí bádatelia, žijúci na Slovensku, sa pokúsili pripojiť k tomuto výskumu v podstate až po polovici sedemdesiatych rokov. Priekopníckym činom bolo uverejňovanie náučných článkov na pokračovanie, predovšetkým od Endre Budayho a Kornélie Nagyovej na zadnej strane týždenníka Hét (v rokoch 1978-79), ktoré priblížilo verejnosti ľudové staviteľstvo maďarských regiónov Slovenska. V 90. rokoch 20. storočia vznikli aj súhrnné diela s touto tematikou (Gudmonová-Liszka 1992). Dôležitými informáciami o obytných domoch prispeli Iván M. Balassa, István Böszörményi, Ilona Gudmon a Aranka Kocsis (M. Balassa 1994; Böszörményi 1988a; Böszörményi 1990; Gudmon 1993; Kocsis 1990). Čo sa týka hospodárskych budov, hodnotiteľné údaje máme k dispozícii v prvom rade o vinohradníckych budovách (Dám 1990; Kahounová 1969; Liszka 1992b, 67-77). Hospodárstvo V znalostiach tunajšieho koristného hospodárenia máme v porovnaní s jeho ekvivalentom na Podunajskej nížine, v Užskej oblasti a v povodí Bodrogu výrazné medzery. Jediné oporné body, viažúce sa k západnému regiónu, poskytujú dve diela Izabelly Danterovej a Józsefa Liszku (Danterová 1992; Liszka 1992b, 398
