Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy

31-43). Oveľa diferencovanejšie a hlbšie poznatky máme o palóckom zberovom hospodárení. Popri pomerne včasných opisoch Bélu Gundu a Károlya Herkelyho (Gunda 1940; Gunda 1993; Herkely 1941) k nim možno prirátať novšie publikácie Izabelly Danterovej, Márie Szanyiovej a Zoltána Zsuposa (Danter 1994e; Szanyi 1976a; Zsupos 1985; Zsupos 1987 atď.)

Vďaka súhrnným historicko-národopisným dielam Ottóa Hermana a Gyulu Alapyho pomerne dobre poznáme žitnoostrovské rybárstvo. K poznatkom o ňom významnou mierou prispel Antal Khín, ktorý sám pochádzal z rybárskej rodiny z Vojky a dobre poznal rybolov v hornej časti Žitného ostrova. Na základe svojej súkromnej zbierky z oblasti rybolovu vytvoril v roku 1929 rybársku zbierku šamorínskeho Žitnoostrovského múzea. Výsledky svojho výskumu publikoval v dlhom rade čiastkových a súhrnných rozborov (Khín 1957; Khín 1965-66; Khín 1969-70). Po druhej svetovej vojne sa problematike žitnoostrovského rybolovu venoval Béla Marczell a aj Zuzana Kapráliková poskytla prehľadný obraz rybolovu žitnoostrovskej obce Vojka (Marczell 1878a; Marczell 1978b; Kapráliková 1992 atď.). Jenő Görföl publikoval prehľad tradičného rybárstva v Jelke (Görföl 1976c). Skoro nijaké informácie nemáme o ľudovom rybolove na území medzi Bodvou a Hronom, aspoň čo sa týka výsledkov z obdobia po roku 1918. Zo starších čias možno spomenúť publikáciu Istvána Gyôrffyho, ktorá sprostredkúva čiastočný obraz rybárstva v povodí Ipľa (Györffy 1933). Pomerne dobre poznáme na podklade výskumu László D. Vargu rybárstvo Užskej oblasti (D. Varga

1984), pričom aj v tomto prípade možno nájsť isté staršie pramene (Deák 1911). Ján Mjartan sa vo svojej práci, zhrňujúcej rybárstvo na Slovensku, krátko zmienil aj o pomeroch na južnom Slovensku (Mjartan 1984).

Okrem niekoľkých drobnejších prác (napr. László 1941) informujú o chove dobytka na skúmanom území vlastne len výsledky výskumu jedného-dvoch ostatných desaťročí (Angyal 1988; Angyal 1992; Fehérváry 1988; Magyari 1985b; Magyari 1994; Timaffy 1987; D. Varga 1986; Viga 1996, 8-64 atď.).

V oblasti výskumu obrábania ornej pôdy máme pomerne veľké resty. Istý obraz máme vytvorený o poľnohospodárstve Žitného ostrova (Fehérváry 1988; Gudmonová 1992; Sándorová 1989), oblasti medzi Váhom a Hronom, ako aj o palóckom poľnohospodárstve (Borossová 1976; Gudmon 1994), v ktorom máme vďaka výskumu Magdalény Paríkovej k dispozícii aj výsledky, do istej miery umožňujúce interetnické porovnanie (Paríková 1981; Paríková 1983). O Matúšovej zemi, Podzoboria, Medzibodrožia a Užskej oblasti nemáme naopak takmer nijaké hodnotiteľné údaje. V rámci projektu s názvom Tradičné hospodárenie na Podunajskej nížine bola v priebehu 90. rokov 20. storočia spracovaná tematika tradičného poľnohospodárstva obcí Kolárovo a Leľa na začiatku 20. storočia (Fehérváryová zost. 1992; Liszka zost. 1994b). Jeho pokračovaním je realizácia výskumu tradičného hospodárstva žitnoostrovského Trhového Mýta, resp. v ostatných rokoch obcí Neded a Vlčany. Výsledky týchto výskumov zatiaľ ešte neboli publikované (vid: Liszka 1992c).

V oblasti výskumu zeleninárstva, ovocinárstva a vinohradníctva existujú údaje v prvom rade o národopise považských obcí špecializovaných na pesto399