Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy
VII. Zhrnutie výsledkov, úlohy výskumu a perspektívy 1. Súhrnný prehľad doterajších výsledkov Na základe predchádzajúceho textu, raz vďaka jasnej kategorizácii, inokedy skôr len čítajúc medzi riadkami, si čitateľ mohol vytvoriť obraz o doterajších výsledkoch národopisného výskumu maďarských oblastí, ležiacich na území Slovenska. V nasledujúcich riadkoch, pridŕžajúc sa najdôležitejších okruhov tém etnografického výskumu, sa ešte raz pokúsim o súhrnný prehľad doteraz dosiahnutých výsledkov. Rád by som upozornil, že pochopiteľne nemôžem vymenovať všetky diela, ktoré boli publikované o jednotlivých tematických okruhoch. 0 niečo viac bibliografických údajov obsahuje zoznam literatúry na konci tohto zväzku, resp. čitateľovi môžu v ďalšej orientácii pomôcť národopisné bibliografie tohto regiónu. Dejiny výskumu, bibliografické práce Prvý prehľad vývoja národopisného výskumu maďarskej národnosti, žijúcej na území Slovenska, zohľadňujúci javy, ktoré k nemu viedli, vytvoril László Kosa (Kosa 1968). Prvý súhrn pokusov a výsledkov národopisného výskumu monografického charakteru sa viaže k menu autora týchto riadkov (Liszka 1990a), ktorý v niekoľkých svojich neskorších prácach zostavil aj prehľad vývoja po druhej svetovej vojne (napr. Liszka 1992a). Výsledky národopisného výskumu území Slovenska, obývaných maďarským obyvateľstvom, možno nájsť za pomoci bibliografií rôznych typov. Vo všeobecnosti platí, že univerzitné národopisné, historickéé a vlastivedné bibliografie sú aj zdrojom najdôležitejšieho materiálu o hornom Maďarsku, resp. neskoršej maďarsky hovoriacej časti Slovenska (Bodor-Gazda 1984; Gulyás 1984; Kocsis b.r.; ďalšie údaje a zoznam súčasných bibliografií maďarskej etnografie; Voigt a kol. 1998, 68-71). Aj slovenské vlastivedné a národopisné bibliografie postupne zahrnuli najdôležitejšie údaje o národnostných menšinách, žijúcich na území štátu, a teda aj o Maďaroch (Kubová 1971; Kubová 1979; Kubová 1984; Kubová 1994; Mišianik 1971; Ormis 1972; Rizner 1929/34; Stano-Žatko 1989). Čo sa týka konkrétnej bibliografickej činnosti, treba spomenúť prácu Józsefa Szókeho, ktorý zhotovil bibliografiu maďarskej literatúry publikovanej v Československu od roku 1945 do roku 1985, ktorej súčasťou boli aj národopisné údaje, resp. údaje so vzťahom k národopisu (Szőke 1982; Szőke 1984; Szőke 1986; Szőke 1992). Orsolya B. Nádor spísala bibliografiu kníh (a ich reedícií) vydaných v maďarskom jazyku na území Československa od roku 1967 397