Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia

novej československo-sovietskej hranice preťalo dovtedajšie väzby a viedlo k preorganizovaniu vzťahov s okolím.

Ľudová kultúra maďarskej jazykovej oblasti Slovenska bola teda do roku 1918 členitá a jednotlivé makro- a míkroregióny mali užšie vzťahy smerom na juh, so susednými maďarskými oblasťami, ktoré neskôr ostali pod správou Maďarska, než medzi sebou vo východno-západnom smere. Tento fakt možno okrem zemepisných danosti' a stavu cestnej siete pripísať tomu, že tieto regióny patrili vo forme akéhosi polmesiaca do „silového poľa” Budapešti. István Darkó citlivo líči túto situáciu na príklade Lučenca:

„Bol tak blízko k srdcu veľkého tela, k Budapešti, že dobre počul jeho tlkot. Poobede o piatej pravidelne dorazil na lučenskú stanicu z vrchov Kremnice a Zvolena po najkrajšej železničnej trati strednej Európy rýchlik z Vrútok. Obyvateľ Lučenca doň nasadol s dvoma malými príručnými taškami, aby už večer mohol sedieť v hľadisku niektorého peštianskeho divadla alebo vybavovať v Pešti svoje obchodné záležitosti...”

(Tamás a kol. 1938, 197)

Dvadsiate storočie bolo aj vo všeobecnosti obdobím zásadnej transformácie ľudovej kultúry, takže tieto modernizačné tendencie a stále rýchlejšie pomešťovanie silne uniformizovali ľudovú kultúru Maďarov, žijúcich na Slovensku. K tomu sa pridali vonkajšie vplyvy, dané zmenou štátneho zriadenia, odtrhnutie sa od niekdajších trhových centier, posun z „centrálneho” postavenia na okrajové, ako aj zjednocujúci efekt školského systému, vojska, československého priemyslu atď. Zmena štátneho usporiadania v roku 1938 priniesla síce isté nové vplyvy, ale tie sa pre jej krátke trvanie a navyše vojnové pomery neukázali byť príliš silné. Etapa po roku 1945 nielen vďaka zmene štátneho usporiadania, ale aj vďaka spoločenským zmenám, vyplývajúcim z uchopenia moci komunistami v roku 1948, vtlačila výraznú pečať do populárnej kultúry slovenských Maďarov. Hospodárstvo založené na súkromnom vlastníctve bolo nahradené kolektivizovanou poľnohospodárskou produkciou, maďarský malopriemysel a remeslá, výrazne okyptené už po roku 1918, prakticky úplne zanikli, nová ideológia prenikla rovnako do sviatočných ako do bežných dní. Koncom storočia sa popri modernizačných vplyvoch stále výraznejšie uplatňovali isté globalizačné javy, ktoré už nielen vzájomne zbližujú populárnu kultúru jednotlivých maďarských oblastí Slovenskej republiky, ale zapájajú ich aj do širšieho kontextu „svetovej kultúry” (napr. graffiti, objavujúce sa aj v najmenších dedinkách).

Všetky tieto vplyvy, v predchádzajúcom texte ilustrované aj príkladmi, prispeli k tomu, že vonkajší obraz obcí, ležiacich dnes na opačných stranách slovensko-madärskej štátnej hranice, oboch obývaných maďarským obyvateľstvom, pôvodne jednoznačne tvoriacich jeden celok, dnes už zďaleka nie je zhodný, resp. že sa zmenila aj mentalita Maďarov, žijúcich na dvoch stranách hranice. Samozrejme, to neznamená, že by bola populárna kultúra Maďarov na Slovensku úplne homogénna. Dodnes sú v nej prítomné zlomky črt, charakteristických pre pôvodné makroregióny.

396