Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
Graffiti na viaku (foto Bálint Liszka, 2000) 3. Zhrnutie V poznaní ľudovej kultúry 650 tisíc člennej maďarskej národnostnej skupiny, ktorá sa dostala do Československej republiky po jej vyhlásení 28. októbra 1918, máme výrazné medzery (obraz, ktorý sme schopní si vytvoriť o populárnej kultúre tohto obdobia, je ešte menej úplný). Možno však jednoznačne povedať, že dedinské a malomestské maďarské obyvateľstvo možno na základe jeho tradičnej ľudovej kultúry rozdeliť do troch väčších jednotiek. Postupujúc od západu na východ je prvou podjednotkou oblasť Podunajskej nížiny, rozprestierajúca sa na sever od Dunaja, ktorá vykazuje príbuznosť v prvom rade s ľudovou kultúrou opačného brehu Dunaja, ale je spestrená aj črtami, poukazujúcimi na vzťah k Dolnej zemi a palóckemu regiónu. Najmä jej severná časť bola v úzkom vzťahu so slovenským obyvateľstvom, kým západná časť žila vo vzťahu vzájomného ovplyvňovania (kultúrneho a hospodárskeho) s Nemcami, žijúcimi v okolí Bratislavy. Jej významnejšími územnými jednotkami sú Žitný ostrov, Matúšova zem, Považie a Pohronie, ako aj Podzoborie. Skupinu žijúcu v strednej časti tohto regiónu, zhruba medzi líniou Hrona a Hornádu, je zvykom označovať názvom „Palóci”. Nová štátna hranica životný priestor tejto národnostnej podskupiny rozdelila na dvoje, jeho južná časť ostala súčasťou Maďarska, kým severná sa stala súčasťou Slovenska. Hospodárske vzťahy viazali túto oblasť rovnako k susedným slovenským územiam, ako aj k dolnozemským oblastiam. Popri tom je národnostná skupina, označovaná ako „palócka", zároveň kultúrne, konfesionálne i spoločensky mimoriadne členitá a zjednocujú ju v podstate len isté jazykové, nárečové charakteristiky. Treťou podjednotkou je okolie Košíc spolu s horným povodím Bodrogu a Užským regiónom, ktoré mohli do roku 1945 rozvíjať tradičné niekoľkostoročné vzťahy s podkarpatskými územiami. Popri tom mali vzťah aj k poľským a dolnozemským územiam. Po roku 1945 vytvorenie 395
