Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
otázke nemáme presné údaje (výsledky štatistických rozborov a sociologických prieskumov by nám azda o tejto téme mohli povedať viac). Vieme málo o charaktere zmien, ku ktorým došlo v oblasti vkusu, životného štýlu, bytovej kultúry, merateľných etnografickými metódami. Charakteristickým pracovným štýlom sa v povojnovom Slovensku stalo dochádzanie za prácou. Hoci by sa mohlo zdať, že ide o úplne nový jav v našej kultúre, predsa možno nájsť súvislosť s predchádzajúcimi javmi, napríklad so životným štýlom gemerských lesných robotníkov, ktorí odchádzali do lesa aj na týždeň-dva, s ťanistrou plnou potravín na chrbte. Kým o ich životnom štýle máme relatívne dobré znalosti, situáciou a životným štýlom pracovníkov, odchádzajúcich za prácou, sa zaoberali skôr odborníci z oblasti štatistiky a sociológie (Gyurgyík 1990). Aj v náhoženskom živote došlo, v prvom rade po prevzatí moci komunistami v roku 1948, k zásadným zmenám. Existovala snaha znemožniť v jednotlivých obciach náboženskú prax administratívnou cestou (tak boli zakázané púte, procesie). Obchádzaním úradných zákazov, sa maďarskí veriaci žijúci na Slovensku snažili zúčastňovať v Maďarsku takých cirkevno-náboženských podujatí, k akým vo svojom rodnom štáte nemali prístup (Lukács 1996, 85-86). Berúc do úvahy krátky časový odstup (aj keď nás toto vysvetlenie nemôže uspokojiť), nemožno sa čudovať, že máme ešte menej údajov, čo sa týka vplyvu spoločensko-politických zmien na populárnu kultúru po roku 1989. Gyula Viga na margo svojich výskumov v hornom povodí Bodrogu poznamenáva, že „zmeny, ktoré nastali v 90. rokoch 20. storočia, v mnohých ohľadoch pripomínajúce procesy v susednom Maďarsku, by si zaslúžili zvláštny výskum. Mladí - až na niekoľko výnimiek - sa nechcú vrátiť do rodných dedín, absencia trhu a neistota návratnosti investícií urobila poľnohospodárstvo nepríťažlivým. Mnohí spomedzi starších obyvateľov žiadajú vrátenie svojej pôdy, nedostatok pracovnej sily a trhu má však negatívny dopad aj na nich. 20. storočie indukovalo aj tu vzájomne súvisiace hospodárske, spoločenské a politické procesy, plné protirečení, výskum ktorých spadá skôr medzi úlohy sociológie, ale ktorých rozbor môže odhaliť dôležité zistenia v spojitosti s transformáciou kultúry” (Viga 1996, 139). Tieto závery však v západnej časti regiónu platia len čiastočne. Tam sme totiž v rokoch nasledujúcich po zmene systému mohli byť svedkami rozmachu, ktorý svedčil o silnom záujme o podnikanie ako v poľnohospodárstve, tak aj v ostatných hospodárskych sférach (obchody, reštauračné zariadenia), i keď sa zdá, že tento rozmach v ostatných rokoch upadá. Nové spoločenskp-ekonomické možnosti majú zjavne vplyv na celkový životný štýl, rebríček hodnôt, kultúru správania sa atď., ktorých analýzou sme sa ešte nezaoberali, ale ktorých sociálnoantropologický rozbor by pre nás mohol byť nesporne veľkým prínosom. V jednej z predchádzajúcich kapitol už bola reč o tzv. „stretávkach vrstovníkov”. Ich podstatou bolo, že vedenie jednotlivých podnikov odmeňovalo pri príležitosti okrúhlych životných jubileí svojich zamestnancov, zväčša na popud odborovej organizácie. Z tohto zvyku vznikli potom na dedinách veľké spoločné slávnosti, kam sa pozývali aj rovesníci, ktorí sa v danej obci narodili, ale neskôr 390
