Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
vajúce národopisné pojednáme z tohto obdobia, ktoré predstavuje ľudovú kultúru maďarských jazykových ostrovov z okolia Bratislavy, Zobora a okolia Košíc, sa snaží výlučne o zdokumentovanie archaických fenoménov. Nevšíma si teda dokonca ani československé vplyvy obdobia medzi dvoma svetovými vojnami (Arany 1941). Stále sa zhoršujúcu hospodársku situáciu dávali Maďari, ktorí ostali na území Slovenska, do súvisu s rozdelením štátu (odtrhnutím sa od Čiech a Moravy). Odrazilo sa to napríklad aj v hesle „Život je pridrahý, chceme späť do Prahy”, často skandovanom v podzoborských dedinách (Sándor 1996, 14). Ako sme videli vyššie, tento istý veršík poznali aj na územiach, ktoré sa dostali pod maďarskú správu. 1945-1993 To bolo obdobie, počas ktorého na slovenských Maďarov v dôsledku zmeny štátnej príslušnosti pôsobili najsilnejšie vplyvy. Je to zrejme vysvetliteľné tým, že v rokoch 1948 a 1989 došlo aj k zásadným spoločensko-politickým zmenám. Tiež sa stále výraznejšie uplatňovala modernizácia a globalizácia. Súčasný vplyv týchto faktorov je citeľný aj v populárnej kultúre Maďarov, žijúcich na Slovensku. „Nové” hranice sa týkali predovšetkým okrajových východných oblastí. Za prvej Československej republiky boli dediny horného povodia Bodrogu a východného okraja užského regiónu v úzkom vzťahu k podkarpatským oblastiam, ktoré po roku 1945 patrili k Sovietskemu zväzu. Svojvoľne vymedzená hranica nielenže rozdelila na dvoje územie s dovtedy blízkymi kultúrnymi vzťahmi, ale rozdelila aj dediny, dokonca jednotlivé rodiny. Dobrým príkladom je prípad Veľkých a Malých Slemeniec. Tieto dve dediny, ktoré dovtedy boli prakticky zrastené, mali spoločnú hlavnú ulicu, sa zo dňa na deň ocitli každá v inom štáte (Zelei 2000). Blízkosť novej východnej hranice, odrezanosť od niekdajších trhových možností (v Užhorode, Berehove, Mukačeve) posilnili v tejto oblasti dôležitosť dovtedy bezvýznamnejších malomiest (Trebišov, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec). Okrem trhových možností sa takto obyvateľstvu tohto regiónu naskytli aj nové pracovné príležitosti (Viga 2000). Koniec druhej svetovej vojny, následná „reslovakizácia” a „roky bez vlasti”, a hneď nato násilná kolektivizácia poľnohospodárstva mali zásadný vplyv na život slovenských Maďarov a v jeho rámci i na formovanie populárnej kultúry. Následky deportácií do Čiech, resp. výmeny obyvateľstva, zážitky s nimi spojené, sa odrazili v slovesnom folklóre, ako aj v sedliackom písomnom prejave.* Ako dôkaz nám dnes už môže slúžiť niekoľko zborníkov (najmä: Molnár-Tóth * Stojí za povšimnutie, že slovenskí folkloristi si oveľa skôr uvedomili dôležitosť zaznamenávania súčasnej ústnej slovesnosti. Folklór o Slovenskom národnom povstaní začali napríklad zbierať už v roku 1945 a v nasledujúcich desaťročiach ho vydali v celom rade zbierok a štúdií, samozrejme nie bez aktuálneho politického podtextu (Melicherčík 1945-46: Melicherčík 1961 atď.). 384
