Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
1990; Molnár-Varga 1992; Zalabai 1994; Zalabai 1995), ktoré sú ilustráciou ľudovej slovesnosti tohto obdobia. Zo spomienok Lajosa Bodnára vieme, že v roku 1945 napísal hneď dve básne, namierené proti reslovakizácii, ktoré sa šírili z ruky do ruky, kým sa nedostali k istému veľkokapušianskemu funkcionárovi, a kvôli ktorým uväznili celú jeho rodinu (EA-24 660). Vďaka zhromažďovaniu písomností po roku 1989 sa zachoval celý rad básní sedliackych básnikov s tematikou deportácie, presídľovania. Časť z nich nastúpila cestu folklorizácie, ako to odhalil Zsigmond Zalabai v prípade básne ľudového básnika Bélu Nagya z Horných Salíb, napísanej v roku 1947, s názvom Deportácia. Objavilo sa viacero variantov tejto básne, šírených opisovaním alebo ústnym podaním, od Horných Salíb a Matúškova v Matúšovej zemi cez Tvrdošovce medzi Váhom a Hronom až po Ipeľský Sokolec v povodí Ipľa (Zalabai 1995, 136-137; Moínár-Tóth 1990; Tóth 1990, 126-127; Tóth 2000, 55-64; Zalabai 1994/5, 21-24 a 19994/6, 68-70). Ešte dôležitejšie než tieto zážitky, odzrkadľujúce sa v ľudovej slovesnosti, sú azda tie skúsenosti, na odhalenie ktorých budú potrebné dlhé-dlhé roky výskumu. Bude tu samozrejme treba zvlášť preskúmať stopy, ktoré zanechal na domácej ľudovej/populárnej kultúre jedno-dvojročný pobyt deportovaných Maďarov v Čechách a na Morave, a zvlášť sa venovať otázke vplyvu Slovákov z Maďarska na kultúru tunajšieho pôvodného maďarského obyvateľstva. Hoci aj v prvom prípade pravdepodobne existovali vzájomné vplyvy, na ich odhalenie by boli nevyhnutné etnografické terénne výskumy na území Čiech a Moravy. Už na podklade doterajších výskumov je však možné s väčším-menším úspechom vyvodiť existenciu istých vzájomných vplyvov v prípade kultúry Slovákov, ktorí sa prisťahovali na Slovensko z Maďarska, a tu žijúcich Maďarov, pričom v celej svojej komplexnosti vystúpila aj otázka integrácie (o zžití sa repatriovaných Slovákov s maďarským prostredím na slovenskom území viď: Parľková 1995; Paríková 1999). „Slovenskí repatrianti sa sčasti dostali do priameho kontaktu s nositeľmi inej ľudovej kultúry, teda s tunajším maďarským etnikom. Na strane druhej, v dôsledku ich skupinovej izolácie ako enkláva, aj ich tradícia bola izolovaná. Každá presídlená skupina Slovákov poznala pred presídlením len vlastnú ľudovú kultúru, iných slovenských skupín v Maďarsku už nie, veď vzájomne o sebe vedeli len veľmi málo. Spočiatku bolo jediným spoločným spojivom všetkých skupín slovenských repatriantov len presídlenie, rozdielne nárečie napriek znalosti slovenčiny, ich skôr odlišovalo.” (Krúpa 1992, 127-128) V nasledujúcom texte si všimneme niekoľko príkladov kultúrnych, interetnických vzťahov medzi Slovákmi, ktorí sa prisťahovali do tohto regiónu z Maďarska, a miestnym, pôvodným maďarským obyvateľstvom. Slováci, ktorí sa na základe dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom prisťahovali do Dolných a Horných Salíb zo Slovenského Komlóša (Tótkomlós v južnom Maďarsku), si v podstate do súčasnosti zachovali svoje tradičné jedlá a pri porovnaní ich stravovacej kultúry so stravovacími zvyklosťami pôvodného maďarského obyvateľstva možno pozorovať 385
