Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Jedným z najdôležitejších zo skupiny zimných sviatkov je deň sv. Lucie. Zvyk (alebo lepšie povedané: ústne tradovaná povera) zhotovovania Luciinej stoličky (‘Luca-szék’) je známa aj tu, čoho dôkazom je nespočetné množstvo zaznamenaných povestí. Počas polnočnej omše je možné postavením sa na Luciinu stoličku spoznať miestne bosorky podľa toho, že majú čertovskú tvár a silné slová. „Keď som bol mladý, tak sme ešte robievali Luciinu stoličku. Ja som ju nerobieval, ale mal som kamaráta, ktorý ju robieval. Začal na Luciu a až do Vianoc bolo treba na nej každý deň niečo urobiť. V čase veľkej omše ju zložil pri vchode, zvnútra kostolných dverí, a sadol si na ňu. Hovorilo sa, že z nej možno vidieť čertov (...) Bosorka alebo čert, všetko jedno! Mali veľké rohy. Aj jeden robí zle, aj druhý. Keď sa už vychádzalo z kostola, bolo si treba dávať pozor - naplnil si vrecko makom, ten rozsýpal, aby ho čerti nedohonili. Nemohli za ním ísť, kým mak nepozbierali, ináč by ho boli pretrhli!" (Dobrá: Viga 1996, 290) V porovnaní s maďarskou jazykovou oblasťou ako celkom sa však k tomuto dňu viaže málo praktík, zameriavajúcich sa na hydinu. Z výskumov Gyulu Vigu vyplýva, že zvyk večerného durenia sliepok na Luciu s magickým cieľom bol známy len v niekoľkých obciach, ležiacich v blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice. V Borši sliepky durili (‘megsorpálták’) lopatou na uhlie, aby potom lepšie sedeli na vajciach. Praktiky zamerané na hydinu sa medzi reformovaným a katolíckym obyvateľstvom povodia Bodrogu vykonávajú skôr okolo Štedrého večera. Do 20. rokov 20. storčia možno považovať za všeobecný jav, že hydinu v predvečer Štedrého večera kŕmili z obruče zo suda (ako sme už videli, tento zvyk sa v iných oblastiach viaže zväčša k Lucii). Vo Veľkom Horeši do obruče nasypali aj omrvinky zo štedrovečerného stola (Viga 1996, 270). Chodenie s betlehemom zaniklo v 50.-60.rokoch, v ostatných rokoch však možno v niekoľkých obciach (Dobrá, Veľký Kamenec) pozorovať jeho oživenie. Dôležitým prvkom veľkonočných obyčají je aj v povodí Bodrogu oblievačka na Veľkonočný pondelok. V prvej polovici 20. storočia chodili oblievať chlapci, mládenci aj dospelí muži, neskôr sa tento zvyk stále viac obmedzoval na nižšie vekové kategórie (ženatí muži navštevujú už len najbližšie príbuzenstvo). Oblievači chodili v skupinkách po domoch, kde mali dievčatá, a po prednesení veľkonočného vinšíka obliali ženskú časť osadenstva domu vodou zo studne, 367 Veľkonočné koláče z Medzibodrožia (Viga 1996, 196)
