Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

neskôr voňavkou. Za obliatie zväčša dostali kraslice, resp. ich ponúkli koláčmi. V ostatných rokoch zohrávajú v odmeňovaní' oblievačov stále podstatnejšiu úlohu peniaze. Gyula Viga zverejnil veľké množstvo oblievačkových vinšov. Vo svojom opise zvyku dospel k záveru, že príslušníci reformovanej cirkvi poznajú oveľa viac základných typov vinšov a ich variantov, než grécko- a rímskokatolícke obyvateľstvo. Pripisuje to cirkevnej škole v Sárospatakij, resp. vplyvu jej absolventov (Viga 1993b, 109).

Veľkonočné kraslice z Malého Horeša (Sz. Tóth 2000, 241-242)

Spoločnosť

V tomto regióne nájdeme rovnako sedliacke dediny s obyvateľstvom roľníckeho pôvodu, ako aj pôvodne zemianske obce. Poučný je prípad dvoch Trakan: Malé Trakany sú zemianskou obcou s obyvateľmi reformovaného vierovyznania, hospodáriacimi na vlastných pozemkoch, naproti tomu obyvateľstvo Velkých Trakán je zväčša rímsko- a gréckokatolícke, a kedže na veľkej časti katastra obce sa rozprestiera veľkostatok Mailáthovcov, väčšinu ich obyvateľstva tvoria želiari, námezdníci (Viga 1993a, 424).

„Ale na pieskovcových chrbtoch nevyrastali len sedliacke dediny, našlo sa aj niekoľko zemianskych obcí, ako sú Malý Horeš, Strážne či Malé Trakany. Tieto nielenže nemali ani len o jeden zemiansky pozemok viac, ale ani ich domy sa v ničom nelíšili od tých, patriacich susedom-sedliakom, zato ale s veľkým sebavedomím opatrovali listinu zemianskych práv, ktorá im zabezpečovala šľachtické výsady.

368