Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
rozprestierajúcich sa na plochách zaplavovaných Tisou v katastri obcí Malé a Veľké Trakany, sa mu podarilo získať z roku 1825. Od toho času možno prakticky systematicky dokumentovať využívanie a rozvoj týchto záhrad až do ich sčítania v roku 1970. Časť ovocia dopestovaného v ovocných sadách predávali, časť používali na vlastnú spotrebu (surové, sušené, vo forme lekváru alebo pálenky). V jednej z predošlých kapitol som sa už zmienil o úlohe miestnej veľkostatkárky Janky Olaszovej pri šľachtení pestovaných odrôd ovocia. Okrem iného boli aj vďaka nej udomácnené nové odrody nenáročné, a zároveň trvanlivé a ľahko prepravovateľné. Spomínaný región je rozložený po okraji podtokajskej vinárskej oblasti, niektoré z jeho obe sa dokonca zvyknú radiť konkrétne k tejto vinárskej oblasti. O podtokajskej oblasti treba vedieť, že v priebehu dejín sa menil názor na to, ktoré obce ju presne tvoria. Jej ohraničenie definoval Sándor Bodó podľa toho, ktoré obce boli označené v kráľovskom nariadení z roku 1737 (Bodó 1979). Iván Balassa vo svojej monografii o tokajskom víne sledoval celý proces jeho výroby a aj jeho záver bol, že na území dnešného Slovenska sú to momentálne obce Tŕňa a Viničky (prvá od roku 1737, druhá od začiatku 20. storočia), ktoré patria k tokajskej vinohradníckej oblasti (Balassa 1991, 13-23). Pestovanie a spracovanie hrozna v hornom povodí Bodrogu však výrazne presahuje hranice dvoch spomínaných obcí, veď známy vinohrad má aj Kráľovský Chlmec, Malý Horeš, Svätuša či Veľký Kamenec. Tieto obce nevytvárajú samostatnú, súvislú vinohradnícku oblasť. Nachádzajú sa medzi dvoma uzavretými vinárskymi oblasťami - tokajskou a berehovskou (užhorodsko-mukačevskou). Napriek tomu zohrávalo vinohradníctvo rozhodujúcu úlohu v hospodárstve viacerých obcí. Vo väčších obciach (ako napríklad v prípade Kráľovského Chlmca) si okrem obyvateľov, živiacich sa poľnohospodárstvom, radi kupovali vinohrady aj miestni remeselníci, obchodníci a inteligencia. Vlastníctvo vinohradu či vínnej pivnice znamenalo totiž isté postavenie v miestnej spoločnosti (Boros 1994). Pohľad na vinohrady vo Veľkom Kamenci (foto Ilona L. Juhász, 2000) 359
