Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Hospodárstvo

Koristné hospodárenie

Vďaka rozmanitosti prírody tejto oblasti možno rozoznávať minimálne dva typy zberového hospodárstva. Jeden je založený na zbere lesných plodov, druhý na využití prínosu močiarneho ekosystému. Nie je možné pojednať o tejto veľkej skupine fenoménov v celej jej členitosti a úplnosti, preto sa pokúsim ilustrovať dva typy zberového hospodárstva na príklade dvoch vybraných oblastí, lesnatého Gemera a rozsiahleho močiara v povodí Bodvy. V pahorkatých, zalesnených údoliach palóckeho územia sa zber lesných plodov a hríbov považoval za doplnkové zamestnanie. Dôkazom toho, aké dôležité miesto majú huby v živote gemerských Maďarov, je aj príslovie zaznamenané v Ardove: „Minden gomba jó gomba, csak az ember goromba” (Všetky hríby sú dobré, len ľudia sú grobiani).

Zbieral (a zbiera) sa skutočne nekonečný rad húb. Na „ochutnávku" len niekoľko miestnych názvov húb, zaznamenaných v Rudnej llonou L. Juhászovou: ‘májusi gomba’, ‘harmatgomba’, ‘pecsérgomba’, ‘galambgomba’, ‘csirkegomba’, ‘potypinka’, ‘kozák’, ‘brezák’, 'úrigomba’, ‘őzlábgomba’atď. Stojí za zmienku, že poslednú menovanú hubu v Rudnej nezbierali, dokonca sa jej obávali (pomerne ľahko sa dá pomýliť s jedovatou muchotrávkou) a obľúbili si ju až v 60.-70. rokoch 20. storočia vďaka školským súťažiam o hubárstve, ako aj pod vplyvom znalcov húb. Huby sa zbierali v prvom rade na vlastné použitie, ihneď sa spotrebúvali upravené (varené, pečené, pražené na rozmanité spôsoby), alebo sa tiež odkladali na zimu sušené alebo zavárané. Vo všeobecnosti nosili

303