Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

;

Rozložené slučky na lov cvikov v Kružnej (Markuš 1976, 194)

Slučka na lov jarablaka hôrneho v Kružnej (Markuš 1976, 196)

huby na rožňavský trh na predaj len ženy z chudobnejších vrstiev. Boli dediny, v chotári ktorých sa urodilo toľko húb, že sa nimi oplatilo zaoberať aj metodickejšie. Obyvatelia Dlhej Vsi napríklad rozprávajú, že pri niektorých príležitostiach boli schopní nazbierať aj za plný voz húb, ktorých v ich lesoch v období medzi dvoma svetovými vojnami rástlo veľmi veľa, preto s nimi aj vo veľkom obchodovali. Huby teda zbierali zväčša ako potravinu pre ľudí. Medzi hubami existujú však silne jedovaté, resp. nie príliš chutné druhy. Tie ľudia idúci lesom zväčša rozkopali, aby neuškodili tým, ktorí sa v hubách nevyznajú. Niektoré z nich však vedeli využiť na praktické ciele. V Bőrke v údolí Čremošnej používali nadrobno pokrájanú muchotrávku, naloženú v cukrovom náleve, skutočne na hubenie múch, ktoré sa im rozmnožili v príbytkoch, kým vysušenú dužinu obrovskej prášnice používali v Ardove kováči na liečenie koní, ktorým kopyto nechtiac „prestrelili šípom” (rozumeli tým, že sa pri podkúvaní „vzpriečil klinec” a kôň začal krívať). V Lúčke si obuvníci na drevené trámy vešali vysušenú hubu práchnovec a do nej zapichovali ihly a šidlá.

Okrem húb, ktoré sa zbierali od jari do jesene, ponúkali lesy aj iné požívateľné plody. Ženy zbierali úrodu rôznych krovín a kríkov (miestami ich oberajú ešte aj dnes). V Rudnej, v rozsiahlom lese za dedinou, zbierali drienky, šípky, trnky, moruše, maliny, čučoriedky (‘boronyica’), brusnice ( “brusnyica’), lieskovce. Vyrábali z nich sirupy, lekváre či kompóty, zriedkavejšie pálenku alebo víno (podrobnejšie viď: Liszka 1994e; 63-64, Borossová 1976, 105-111; Zsupos 1987).

Pozornosť si zaslúži aj zberové hospodárstvo, využívajúce podmienky močiarneho ekosystému tejto oblasti. Z opisu Márie Szanyiovej poznáme zberačské zvyklosti obyvateľov Janíka. V chotári tejto dediny sa rozprestiera veľké močarisko a hoci v živote jej obyvateľstva zohrával dôležitejšiu úlohu lesný zber (hubárstvo, zber lesného ovocia atď.), zoznámme sa predsa len aj s tradíciami tunajšieho močiarneho zberového hospodárenia.

Azda najväčší osoh mali dedinčania z pestovania rákosia. Žatva rákosia sa v dedine uskutočňovala za pomoci špeciálneho kosáka (“fogazott sarló’).

304