Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
6. Územie Palócov* Ohraničenie, názov, vnútorné členenie regiónu Spomedzi etnografických skupín a územných celkov Maďarov na Slovensku, existuje najviac literatúry bezpochyby o palóckej otázke. Fábián Szeder, narodený v Čebovciach, uverejnil v roku 1819 v časopise Tudományos Gyűjtemény národopisnú štúdiu o Palócoch svojej rodnej dediny a jej okolia. Túto neveľkú prácu maďarská etnografia dodnes považuje zajedno z majstrovských diel národopisu (Szeder 1819). Čiastočne vďaka nej v krajine vypukla skutočná „palócka horúčka" a rad radom sa objavovali články, približujúce náboženský svet, zvyky a piesne Palócov (práce Arnolda Ipolyiho, Miklósa Komoróczyho, Sándora Pintéra, Alberta Nyáriho, Gyulu Istvánffyho, Arnolda Schoena atď.). Do polovice 20. storočia sa už nazbieralo pomerne veľké množstvo vedomostí o skupine ľudí, nazývanej palócka, ale tieto údaje zostali pre nedostatok metodických a cielených výskumov a postavenia otázok z veľkej časti nevysvetlené. V podstate kvôli náprave tejto skutočnosti sa na popud a za doživotného neúnavného organizovania Ferencom Bakóm koncom šesťdesiatych rokov rozbehol tzv. program výskumu územia Palócov, ktorého výsledky sú zhrnuté v štyroch hrubých zväzkoch (Bakó 1898. Porovnaj: Gunda 1994; Juhász 1994; Paládi-Kovács 1994; Paládi-Kovács 2000; Pesovár 1994; Szabadfalvi 1994; Szilágyi 1994; Voigt 1994). Tieto výskumy a publikované výsledky však nastoľujú hneď niekoľko metodických ťažkostí. Najväčší problém pre nás predstavuje, že hranica skúmanej oblasti siahala po maďarsko-slovenskú hranicu, a teda v spomínanom súhrne prakticky nedostali miesto údaje, získané o území dnešného Slovenska. Debrecínska Katedra etnológie Univerzity Lajosa Kossutha z popudu a pod vedením Zoltána Ujváryho už dve desaťročia pracuje na výskume Gemera, ktorého ťažisko prirodzene spadá na územie dnešného Slovenska. Ako výsledok týchto výskumov vznikli práce edície pod názvom Gömör Néprajza (Národopis Gemera), ktorých počet presiahol päťdesiat. V poslednej dobe vyšiel aj prvý zväzok národopisnej monografie Gemera (Ujváry red. 2001). Dnes už možno na základe poznania výsledkov výskumu historických súvislostí, ktoré som stručne načrtol, vykresliť viac-menej vierohodný obraz palóckej ľudovej kultúry. * Podľa môjho názoru - ktorý ešte podrobnejšie rozoberiem - neexistuje jednotná palócka etnická skupina, teda výraz územie Palócov (maď. Palócföld) tiež nie je presný. Pojem 'Palócföld’ [teda územie Palócov. Pozn. J.L.] nie je vysvetlený v národopise ani nijakom inom vednom obore, z čoho vyplýva, že rozloha územia Palócov nie je pre odborníkov žiadnej vednej disciplíny jednoznačná (Bakó 1979, 307). V ďalšom texte budem teda pre nedostatok vhodnejšieho slova a pre jednoduchosť používať tieto výrazy (Palóci, územie Palócov), a ak ich aj nedám vždy do úvodzoviek, prosím, aby ste si ich domysleli... 289
