Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
postavili stôl a prikryli ho bielym obrusom. Tieto obrusy väčšinou dávali zhotovovať a vyšívať mníškam zo Zlatých Moraviec. Na tento provizórny oltár postavili najkrajšie sošky, sväté obrázky a krucifixy a ozdobili ich sviečkami a kvetmi. Pred stôl postavili menší stolík, šamlík, tiež prikrytý bielym obrusom. Naň si počas procesie kľakol farár. Procesia sa pohla z kostola po svätej omši. Zástup zväčša viedol predseda cirkevného zboru s krížom v ruke. Za ním išli chlapi a za nimi mladí chlapci s obrazom Ježišovho Srdca. Za nimi dievčatá niesli sochu Panny Márie. Okolo drieku sochy uviazali toľko bielych stužiek, koľko dievčat bolo v dedine na vydaj. Každá z nich počas procesie držala koniec jednej takejto stuhy (v Ladiciach a Jelenei ich nazývali ‘szalagos lányok’ - dievčatá so stuhami). Skupinu dievčat nasledoval kostolník s dymiacim kadidlom. Pred farárom, kráčajúcim pod baldachýnom a nesúcim oltárnu sviatosť, malé dievčatá rozhadzovali lupene kvetov. Za farárom išlo dospelé obyvateľstvo dediny a zástup uzatvárala dychovka. Kadiaľ procesia postupovala, tam ľudia zapaľovali v oknách sviečky, rovnako sviečku zapálili aj vo výklenku so sochou na čelnej stene domu, resp. dnes tu zažínajú elektrickú žiarovku. Farár vošiel do každého stánku a kľakol si. Kým sa farár vnútri modlil, ľud ho vonku ticho sledoval. Keď sa procesia vrátila ku kostolu, stánky rozobrali, na viacerých miestach speňažili ich drevo. Matky malých detí a staré ženy sa snažili vziať si zo zelene a kvetov stánkov domov, pretože ich považovali za liečivé. 282 Náhrobná s výklenkom pre sochy v Jelenei (foto Ilona L. Juhász, 2001) Výklenok pre sochu na obytnom dome v Dolných Obdokovciach (foto Ilona L Juhász, 2000)
