Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Kolfňanoch pochádza napríklad z roku 1854, potom na samom začiatku 20. storočia tu vykonával úspešnú zberateľskú činnosť aj Zoltán Kodály. Oveľa menej konkrétnych informácií máme však k dispozícii o tzv. krátkych útvaroch a prozaickej ľudovej slovesnosti. Z niekoľkých roztrúsených zdrojov poznáme rozprávky a povesti z okolia Nitry. Za povšimnutie stojí už vyššie spomínaný príbeh, ktorý je peknou povesťou o pôvode zoborských Maďarov. Zo zbierky Arnolda Ipolyiho poznáme povesť s oveľa neskoršími historickými koreňmi, ktorá hovorí o slovenskom zbojníkovi Jánošíkovi. Táto povesť sa nenachádza v Ipolyiho zbierke vydanej Lajosom Kálmányom. Je tu uvedené len „Zbierka A. Ipolyiho č. 49” (Ipolyi 1914, 440). László Kosa, ktorý text znovu vydal, ho identifikoval na základe Ipolyiho rukopisu a zistil, že miestom jeho zachytenia bola Nitra (Kosa 1979, 592). Z estetického hľadiska text nemožno považovať za hodnotný (v podstate ide o krátky súhrn množstva príbehov o Jánošíkovi), ale je dôkazom, že azda už v polovici 19. storočia boli známe maďarské príbehy o Jánošíkovi. Podmieňovací spôsob je tu však výsostne opodstatnený, pretože Ipolyi - tak ako to v jeho dobe bolo zvykom - texty, ktoré sa k nemu dostali, prepisoval, a kedže hovoril aj po slovensky, nemôžeme vylúčiť, že ich do maďarčiny preložil sám. V citovanej Ipolyiho zbierke inak možno nájsť aj viac rozprávok a povestí, lokalizovaných do okolia Nitry. Za jedinečný novší zdroj môžeme považovať práce Lászlóa Mártonvôlgyiho, ktorý z historických povestí (zozbieraných na základe diel krásnej literatúry a ústnej slovesnosti a potom - spôsobom už jednoznačne netypickým pre etnografiu toho obdobia - prepracovaných) vydal viaceré výbery (Mártonvôlgyi 1941a; Mártonvôlgyi 1941b). Táto nápadná absencia prozaickej ľudovej tvorby v tejto oblasti sa dá samozrejme jednoznačne pripísať nedostatočnosti výskumov alebo presnejšie publikovania, a je nádej, že tento stav sa čoskoro zmení*. Dôkazom toho môže byť aj fakt, že sa Judit Morvayovej v rámci zberateľskej práce úplne iného zamerania v 50. rokoch 20. storočia podarilo v Bádiciach zaznamenať štyri rozprávky (‘Az ördögszeretff - Čert-nápadník; ‘Jancsi és Juliska’ - Janko a Marienka; ‘Papucsszaggató királykisasszonyok’ - Kráľovské dcéry, ktoré drali črievice; ‘A hét gyerek’ - Sedem mládencov. Morvay: EA-7157). Ľudová viera Z maďarských ľudových povier máme znalosti predovšetkým o tých, ktoré sa viažu na nejaký zvyk. Takto máme k dispozícii bohatú zbierku povier spájajúcich sa so smrťou (Virt 1987a; Virt 1989), ako aj mýtických predstáv, vzťahujúcich sa na jednotlivé kalendárne sviatky (Lucia, sv. Ján atď.). O systéme povier a jednotlivých nadprirodzených bytostiach i osobách, obdarených nadprirodzenými schopnosťami, máme oveľa menej poznatkov (novšie údaje: Magyar 2002; Virt 2002). * Po uzavretí rukopisu vyšla zbierka povestí a ľudovej viery Zoltána Magyara (Magyar 2002). 279
