Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Stará a nová stavba v obci Hostice (foto Ilona L. Juhász, 2000)

Hospodárstvo

Hlavným zdrojom živobytia maďarského obyvateľstva tejto oblasti bolo poľnohospodárstvo, ale keďže vo väčšine tunajších dedľn nie je kvalita ornej pôdy najlepšia, obyvatelia takmer každej dediny mali nejaké doplňujúce, špeciálne zamestnanie. Kolľňania napríklad v podstate žili z pálenia vápna, obyvatelia Hrnčiaroviec z hrnčiarstva alebo z toho, že odchádzali za konopnľckou prácou do maďarských dedľn v povodľ dolného toku Váhu, a bolo medzi nimi aj veľa staviteľov telegrafných sietí, obyvatelia Žiran a Mecheníc žili z ťažby dreva a výroby dreveného uhlia, Bádičania a Jelšania z pestovania a predaja ovocia, Jelenčania z pestovania mrkvy alebo z pracovných príležitostí ponúkaných rodom Forgáchovcov. Napriek tomu, že o tradičnom hospodárení v Podzoborí máme extrémne neúplné znalosti, pokúsim sa zhrnúť doterajšie poznatky.

Koristné hospodárenie

Okolité lesy boli dobrým zdrojom zberu rozličných plodov (ovocia, liečivých rastlín, húb). Ženy ich zbierali nielen pre vlastnú potrebu, ale aj na trhový predaj. Jelenčania - napriek tomu, že to bolo zakázané - chodili na hríby do panského lesa. Najradšej zbierali holubičky (‘galambgomba’) alebo kuriatka (‘csibúske’).

272