Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Dva varianty chrbtového koša na dolnom Pohroní (kresba József Liszka)

zhotovoval v rozličných veľkostiach a používal na nosenie zemiakov, dreva či sečky. Podľa Istvána Klebecsku (nar. 1928) je slovo filkas’ miestnym nárečovým tvarom slova ‘félkas’ (polovičný kôš), jazykovedné výskumy však tento názor nepotvrdzujú. V južných oblastiach tohto regiónu “filkas’ nepoznajú. Tu prevládajú koše z vŕbového prútia v tvare obráteného zrezaného ihlanu, opatrené dvoma uchami. V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia sa ešte používali šnúry a sieťky na nosenie potravín. Niekde ich nazývali ‘kantár’ (Divá, Gbelce, Strekov, Marcelová, Šarkan, Dvory nad Žitavou), inde ‘pánt’ (Kamenný Most, Lubá, Mužla, Nána). Medzi dvoma svetovými vojnami ich však vytlačili priemyselne vyrábané smaltované nádoby na jedlo (‘kandlľ, ‘ebédvivő’- obedár). Na nosenie vody sa v prvej polovici dvadsiateho storočia ešte vo veľkom používala váha (Váska’), ktorá sa nosila na pleci (ojedinele sa vyskytovala až do konca 20. storočia). V Tvrdošovciach s ňou nosili vodu z artézskych studní, nachádzajúcich sa v strede dediny, a táto transportná pomôcka sa stala dokonca súčasťou svojrázneho typu tanca - Váskatánc’.

256

Šnúra, sieťka a váha na nosenie nádob (kresba József Liszka)