Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Charakteristický motív výzdoby martovskej textílie (Nagy-Vidák 1993, 230)

Vyrezávaný mangel z r. 1853 z Novej Viesky (kresba József Liszka)

Svojrázne remeselné odvetvie, charakteristické pre celú dedinu a ovplyvňujúce jej každodenný život, sa vyvinulo v Strekové. Po prerozdelení' pôdy, nasledujúcom po zrušení' poddanstva (1855), ostalo veľa strekovských rodín bez pozemkov, bez živobytia. Podľa miestnej tradície sa jeden-dvaja dobre informovaní Strekovčania dozvedeli, že obyvatelia Dubovej sa zaoberajú výstavbou telefónnych a telegrafných sietí. Niekoľkí odišli do tejto obce v povodí Váhu a osvojili si tam toto remeslo. Kedže v tom období sa výstavba telefónnych a telegrafných sietí začínala v krajine vo veľkej miere rozmáhať, toto povolanie sa stalo vyhľadávaným. A tak sa tomuto povolaniu učilo stále viac Strekovčanov (bolo obdobie, keď v Strekové pracovalo viac ako pol stovky staviteľov telegrafných sieti") a tí prijímali prácu na celom území republiky. Združovali sa do pracovných skupín a často (v závislosti od vzdialenosti) boli preč od svojich rodín aj dva-tri týždne. Pre svojich ďaleko pracujúcich manželov piekli ženy menšie chleby, také veľké, aby sa zmestili do plecniaka. Remeslo prechádzalo v Strekové z otca na syna. Nedospelých synov otcovia spočiatku vodili so sebou ako nosičov vody alebo pomocníkov (‘gúnyabiztos’), funkciou ktorých bolo strážiť cez deň staň, v ktorom robotníci v noci spávali, zabezpečovať drevo na kúrenie atď. Začiatok tohto remesla v Strekové podľa ústneho podania datujú do roku 1876 a pri príležitosti 50. výročia v roku 1926 založili kroniku a vyrobili zástavu, na ktorej je vyobrazené Ježišovo Srdce, sv. Anton, ako aj symboly staviteľstva telegrafných sietí a symbol priateľstva. Vznikol aj osobitý telegrafnícky folklór (Pénzes 2000, 159-171).

253