Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
na bicykli. S cibuľou zas „chodili na výmenu". Naložili cibuľu na voz a vydali sa smerom na východ. Došli až do Pastoviec, Salky a niekedy boli na ceste aj dva týždne. Chodili po dedinách a vymieňali cibuľu za pšenicu. Mali slamené koše, podobné ošatkám na chlieb ('cserés kas’ - výmenný kôš): za jeden kôš cibule dostali rovnaké množstvo pšenice. Cesnak predávali skôr za peniaze (viazali ho do zväzkov po 18-20 hláv, ktoré nazývali Tentöl’). Keď ich niekde zastihla tma, väčšinou prespali u známych. Za nocľah dali domácim 1-2 hlavy kapusty (Liszka 1988c). „Komoča, maďarská dedina v Komárňanskej župe, leží v nížinatej oblasti na brehu Váhu. ... Vinohrady nemá; na svoje rovinaté územie vysádza vŕby, z ktorých každý tretí či štvrtý rok získava po odrezaní konárov dostatok dreva na kúrenie. Pôda je tu hlinito-piesočnatá, a preto tu pestujú najmä koreňovú zeleninu a záhradné plodiny, keďže na to je tunajšia zem najvhodnejšia a, hoci je jej málo, z hospodárskeho hľadiska najvýnosnejšia. Obzvlášť tu pestujú cibuľu, mrkvu, petržlen, kapustu a melóny. Aj chov dobytka, aj poľnohospodárstvo sa tu výrazne skvejú, ale aj veľa trpia kvôli častému vylievaniu sa Váhu z koryta. ... Okrem reformovanej cirkvi a jej školy si zaslúži zmienku ešte lisovňa oleja, v ktorej sa krvopotnou ľudskou prácou získava trocha oleja”. (Fényes 1851, II: 171) V období medzi dvoma svetovými vojnami sa na popud riaditeľa miestnej školy Jánosa Stampaiho viacerí gazdovia z Gbeliec pokúsili o pestovanie marhúľ. Jeden podnikateľ napríklad zasadil do svojej záhrady pol stovky stromov, kým iný zasadil marhule na svoju roľu. Úrodu vykupovala istá priekupnícka, ktorej manžel žil v Čechách, a tam ovocie predávala’. Viacerí sa v tom čase pokúšali aj o pestovanie záhradných jahôd. Podľa dopisovateľa pražského časopisu Prágai Magyar Hírlap „pestovanie jahôd je na Slovensku v ostatných rokoch stále viac rozšírené. V Rastislaviciach a okolí, v Nových Zámkoch, v Starej Ďale [dnes Hurbanovo, pozn. prekl.j, Gbelciach a na iných miestach Slovenska sú dnes už obrovské jahodové pozemky" (1937.9.24., 9). V tých rokoch sa na inzertných stránkach Érsekújvár és Vidéke rozmnožili aj reklamné texty, ponúkajúce jahodové priesady a debny na jahody a ovocie. Pestovanie hrozna bolo výnamnejšie najmä v severovýchodnej časti regiónu. Okrem toho, že máme k dispozícii aj údaje zo stredoveku, miestni kronikári spomínajú v záznamoch z 19.-20. storočia pestovanie hrozna ako významnú charakteristiku tohto regiónu. Pred fyloxérovou skazou v 80. rokoch 20. storočia sa tu pestovali ušľachtilé odrody hrozna, a až po nej sa rozšírilo odolnejšie biele Otelló. Dodnes naopak takmer vymizlo z vinohradov tejto oblasti a nahradili ho rôzne ušľachtilé odrody hrozna (najmä Müller-Thurgau, Tisľckrátdobré, Dievčie hrozno, Silván zelený, Veltlín zelený, Rizling atď.). * * V tom čase aj týždenník Érsekújvár és Vidéke veľmi propagoval pestovanie marhúľ. Nové Zámky a ich okolie sa spomínalo ako „slovenský Kecskemét”. 248
