Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
O obchôdzkach v maskách na konci fašiangov máme z Dolného Žitného ostrova len veľmi sporadické recentné etnografické údaje. Z Medzičiližia máme správu o sprievode maskovaných postáv, spojenom so zbieraním darov (Marczell 1997, 28). Historické pramene však svedčia o tom, že v Komárne sa v prvej polovici 19. storočia konali aj s obrovskou pompou usporiadané fašiangové sprievody karnevalového charakteru. [8.februára 1845] ....predpoludním sa obrovské davy pohli v troch skupinách, každá sa pripravovala na najbližšie volby do funkcií veľkými ozdobnými červenými zástavami a nespočetným množstvom drobných vlajočiek. Pred týmto sprievodom so zástavami išli na koni dvaja trubači v červených čiapkach, za nimi klusalo niekoľko vlečných jazdcov v parádnych odevoch; potom nasledovala krásne vypravená obrovská lodka, vlečená 75 koňmi za sebou, na palube s kormidelníkom a mužstvom, okolo nej plieskali velikánskymi bičmi. Na lodke bolo sviatočne oblečené mužstvo, chovalo sa úplne ako pri plavbe a vykrikovalo tie isté odborné výrazy, ktoré dunajskí lodníci zvykli pri takýchto príležitostiach vyvolávať. Neustále plieskanie bolo počuť z jedného kraja mesta na druhý. Po loďke nasledovali veľkolepé, prepychovo zlatené červené zástavy, ktoré v trojiciach sprevádzali v maďarských odevoch oblečení zemania so šabľami pri hudbe viacerých cigánskych bánd. Obrovský dav, asi 5-6000 ľudí išlo za týmto sprievodom, takže celé mesto bolo v pohybe, plné života. Boli tu aj postavy v maškarách, ktoré svojimi žartmi zabávali ľud." (Komárno: Szinnyei 1880-1897, 205) Po celom Žitnom ostrove boli ešte v prvej polovici 20. storočia zaužívaným zvykom obchôdzky na Blažeja, ktorých funkciou bolo doplnenie príjmov miestneho učiteľa. Školáci, chodiac z domu do domu, zbierali pre učiteľa dary v naturáliách (slaninu, šunku, klobásu, vajíčka). „Dnes je pamiatka sviatku biskupa svätého Blažeja, aby chudobní študenti chodili po domoch. Aby čakali pomoc. Z toho istého zvyku sme aj my prišli do vášho domu, či by ste nám dali krvavnicu, jaternicu, veľkú klobásu. Dajte klobásu! Emedignu veredimu laudes, aby sme vyplietli povalu, totus campus debitorum forum dermine. Dajte hus! Aby ukázala dobrú cestu! Totu campus debitorum forum dermine. Ak nám nedáte, vo vašich hrncoch budete mať škodu. Budeme tancovať, ako Molnárove sliepky. Kto ukradol z jačmeňa, ten ukradol zo pšenice. Pred peklom je veľký strom, na každom konári je šesť strák. Schytil čert kopyto, tak ho hodil do velkého stromu, že popadali všetky straky.” (Kvetoslavov: Antal Khľn, výskum z 30. rokov. EA-106) Zvyk volby turíčneho kráľa je na Žitnom ostrove doložený už z 18. storočia. Okrem toho sa po celom Žitnom ostrove do nedávnej doby zachoval zvyk obchôdzky turíčnej kráľovnej alebo chodenie na Turíce. V Baloni si napríklad dievčatá, oblečené do bielych šiat, zvolili spomedzi seba kráľovnú, s ktorou chodili po dedine, pred každým domom zastali a zaspievali pozdravnú pieseň. Domáci im zato dali do košíka dary v naturáliách. V dedinách okolo Dunajskej 203
