Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Charakteristickým prostriedkom transportu žien bola v regióne batohová plachta. Poznali variant zhotovený z hrubšieho plátna (používali ho do chotára, na transport plodín a nazývali ‘panyój, ako i z jemnejšieho bavlneného plátna, často zdobený prúžkovaním. Tú používali skôr len pri ceste na trh alebo na jarmok, ale nosili v nej aj obed pre pracujúcich na poli. Nazývali ju jednoducho plachta. Náklad priviazaný na chrbte v batohovej plachte volajú “butyor'. Jedlo nosili na začiatku 20. storočia v Kolárove v hlinenej nádobe, ktorú prepravovali buď zaviazanú do šatky na hlavu, alebo v špeciálne na tento účel zhotovenej sieťke s veľkými okami ('kantár“). Vďaka hrnčiarskym centrám v Komárne a jeho okolí (Komárne, Täte, Šamorľne) na prenášanie jedla často používali aj dvojačky. Tie v období medzi dvomi vojnami začali vytláčať továrenský zhotovené smaltované obedáre ('kandli j. Súdkovité nádoby na nosenie vody volali najmä na Hornom Žitnom ostrove Vatalé'. Marián Prikkel uvádza ich výskyt v okolí mesta Šoproň, publikuje to v Tudományos Gyűjtemény z roku 1840: „Plochý súdoček, v ktorom si robotníci berú so sebou vodu von na práce. Viem, že aj v Komárňanskej župe ho poznajú pod názvom vatalé alebo fatelé s podobným významom ako v Šoproňskej župe” - píše. Nosidlo, šragle na hnoj sa pravdepodobne po celom Žitnom ostrove nazýva 'dereglye', 'déréglé' (aspoň to potvrdzujú údaje z Báču, Kolárova a Veľkého Medera). V Kolárove ho používali aj pri zabíjačke. Podľa rozprávania Mihálya Kovácsa (nar. 1905), ešte aj pred druhou svetovou vojnou pražili zabité ošípané na ulici. Tam ju dvaja muži vyniesli na 'dereglyi '. Folklór Ľudová slovesnosť Charakteristické diela lyrickej ľudovej slovesnosti v tomto regióne sú žatevné piesne. Niekolko balád nového štýlu možno pomerne ľahko nájsť ešte i dnes. Zsuzsanna Lanczerdorferovej v susednom Medziostrovľ (Szigetköz) zistila pôvod balady nového štýlu, balady o Máry Deli, opierajúc sa o archívne pramene a terénny výskum. Ide o vraždu z lásky, ktorá sa stala v roku 1874 a ktorá sa zachovala v ústnej tradícii ako balada i ako spomienkové rozprávanie (‘igaz történet’). Zsuzsanne Lanczerdorfer sa podarilo zmapovať varianty tejto balady Dvojačka z Vojky (Zo zbierok Vlastivedného domu v Šamoríne. Foto József Liszka, 1988) 194
