Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

zo Szigetközi!, Rábaközu a Sokoróalju. Ešte pred druhou svetovou vojnou žiaci novozámockého pedagóga Józsefa Bakosa zaznamenali túto baladu v Medzičiližsku (Csilizköz) a ďalšími výskumami by sa zrejme ešte i dnes dali nájsť iné žitnoostrovské varianty. O pôvode a rozšírení spevných vyvolávaní nočných strážnikov už bola reč v jednej z predošlých kapitol (IV:5). Tu by som len rád pripomenul, že v súvislos­tiach celého maďarského jazykového územia azda najlepšie poznáme práve vy­volávania nočných hlásnikov zo Žitného ostrova, a to vďaka výskumom a publi­káciám Györgya Szomjas-Schifferta (Szomjas-Schiffert 1972; Szomjas-Schiffert 1999). Kedže na tomto území zostala pomerne dlho živá tradícia inštitúcie dedinského nočného strážnika, autorovi sa ešte podarilo rozprávať s hlásnikmi, ‘baktermi’ z Hornej Potône, Rohoviec, lžopu, Bodze, Sapu atď., ktorí zastávali túto funkciu aj v rokoch po druhej svetovej vojne. Vyššie som už zdôraznil, preto by som chcel len pripomenúť, že Žitný ostrov pravdepodobne ani v tomto nebol reliktným územím, a len výskumnej náhode možno vďačiť, že Szomjas-Schiffert práve tu uskutočnil dôkladnú terénnu prácu. Čo sa týka prozaickej ľudovej slovesnosti, poznáme najviac historické poves­ti, predovšetkým príbehy, viažúce sa k postave kráľa Mateja. Na základe toho možno konštatovať, že staršie názory, podľa ktorých pôvodnou oblasťou vzniku príbehov o kráľovi Matejovi je Gemer, sú už neudržateľné. Na Žitnom ostrove boli príbehy, ktorými bola opradená postava tohto renesančného panovníka, tak isto obľúbené s tým rozdielom, že žitnoostrovské povesti alebo zlomky povestí sa takmer bez výnimky viažu na konkrétne miesta a inde ich vlastne ani nepozna­jú (Mad, Veľký Meder, Kráľovičove Kračany, Vojka nad Dunajom, Jastrabie Kra­čany atď.). K budúcim vý­skumným úlohám patrí ešte zistenie, či je korvínovská tra­dícia priamočiarou tradíciou, alebo ju možno vysvetľovať len vplyvom školského vyučo­vania (viď prípad vyššie pod­robne opísaného madského nožíka!). Tu treba pripomenúť živú korvľnsku tradíciu vo Veľkom Mederi. Podľa histo­rických údajov prvé privilégiá dostala osada práve od Ma­teja Korvina v roku 1466. Na pamiatku tejto udalosti pos­tavili pomník, znázorňujúci er­bového vtáka Korvľnovcov­­-vranu na Corvinovom námes-Obal kúpeľných oblátok z Veľkého Medera s portré- ti rnesta s trojjazyčným (ma­tom Mateja Korvina ďarským, slovenským a latin­195

Next

/
Oldalképek
Tartalom