Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

III. Dejiny osídlenia južného Slovenska

presťahovanie mnohodetných rodín do Barce, aby „po Košice otvorili maďarskú demografickú líniu" (k poslednému viď: Szabó-Borsos 1999, 249-250). Dnes už existuje pomerne bohatá literatúra o vnútornom osídlení, deportáciách i výmene obyvateľstva nasledujúcej po druhej svetovej vojne (viď: Arató 1977, 345-362, ako aj z novších, čiastočne i ako kritika predošlého medzi inými: Angyal 1997; Janies 1994; Ujváry 1997; Vadkerty 2002; Vígh s. a. 129-148). Na základe týchto výskumov máme pomerne presný obraz o tom, do akej miery sa zmenilo národnostné zloženie obyvateľstva na južnom Slovensku (a tu nejde len o úbytok maďarského etnika, ale aj o drastické zníženie počtu s Maďarmi susediacich, s nimi spolužijúcich Nemcov a Židov, napr. Sas 1993), dokonca máme už údaje aj o akulturačných procesoch, ktoré odvtedy prebehli (napr. Paríková 1995; Paríková 1999; Podolák zost. 1992).

Rodinný dom kolonistov na Žitnom ostrove (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

„Do Maďarska bolo presídlených 76 616 Maďarov, kým na Slovensko prišlo 60 257 Slovákov. Okrem toho viac ako 10 000 bolo tých, ktorí už v čase deportácií ušli do Maďarska... Čo sa týka hospodárskej a spoločenskej stránky výmeny obyvateľstva, je vhodné poznamenať, že Maďari zanechali na Slovensku 160 000 katastrálnych jutár pôdy oproti 15 katastrálnym jutrám slovenských presídlencov. Z maďarskej strany zostalo na Slovensku 15 700 domov, naproti tomu slovenskí presídlenci zanechali za sebou v Maďarsku len 4 400 domov. Hoci po ukončení výmeny obyvateľstva obidve strany vystúpili so vzájomnými požiadavkami, v dôsledku tzv. dohody na Štrbskom plese (25. júla 1949) sa obe strany vzájomne vzdali týchto požiadaviek.”

(Vígh s. a. 146-147)

Na záver, hoci len letmo, treba sa zmieniť o ďalších „negatívne smerujúcich” pohyboch obyvateľstva, ktoré zasiahli túto oblasť, a to najmä o vysťahovalectve,

115