Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
III. Dejiny osídlenia južného Slovenska
jamy s blatom a s pôžitkom sme ho miesili, pretekajúc sa medzi sebou, kto z nás bude viac umazaný, zablatený. Vedeli sme, že pre nás je to len prechodný stav, veď prijemná voda blízkej rieky z nás rýchlo zmyje všetko, čo sa na nás v jame nalepilo. Boli sme azda ôsmi, takže sme podajúc pozoruhodný výkon šikovne zamiesili plevy do blata. My sme sa potom išli okúpať do rieky a oni natlačili zamiesené blato do pripravených foriem a ukladajúc ich pekne do rovných radov, vyklopili ho z foriem. Aj v nasledujúcich rokoch sme sa stretávali s touto cigánskou rodinou v týchto miestach (neskôr sme sa dozvedeli, že k nám chodili už aj v predošlých rokoch), ľudia, ktorf mali v úmysle stavať, ich radi poverili výrobou váľkových tehál, veď takmer za drobné peniaze získali kvalitný stavebný materiál. Hlinu a plevy doviezol na miesto výroby objednávateľ. Úlohou cigánskej rodiny bolo spracovanie hliny a sformovanie tehál. AkokolVek blízko bola rieka, nosenie vody do jám s hlinou nebola práve ľahká úloha a podávanie surových tehál z jám si tiež vyžadovalo celého človeka." (Salka: Tóth 1994) Kým Cigáni, vyrábajúci nepálené, váľkové tehly a korytári sa prakticky dodnes nevedeli usadiť na jednom mieste, zatiaľ Cigáni muzikanti, aj keď nie bezproblémovo, ale oveľa organickejšie sa vedeli zapojiť do každodenného života okolitého obyvateľstva. Podobne po stáročia žili v tejto oblasti spolu s Maďarmi aj Židia. V Dunajskej Strede napríklad od 18. storočia až po koniec druhej svetovej vojny existovala významná židovská náboženská obec. O niečo neskorší je dátum založenia židovskej obce v Šamoríne-Mliečne a v Zlatých Klasoch (viď: Engel 1995). Napriek tomu, že sa už v posledných rokoch zrodili čiastkové výsledky, medzi veiké dlhy maďarskej národopisnej vedy všeobecne patrí objasnenie vzájomných vplyvov (ľudovej) kultúry cigánskeho/rómskeho a židovského obyvateľstva, ako i maďarského etnika (viď: Csalová-Tancsák zost. 2001; Deáky-Csoma-Vörös zost. 1994; Karsay zost. 1991. Porovnaj: Krekovičová 1999, 23-6; Salner zost. 1997). V 20. storočí nastali ďalšie podstatné pohyby obyvateľstva v skúmanej oblasti. Po prvej československej pozemkovej reforme (1919) boli založené českomoravské a slovenské kolónie vo veľkosti celých dedín, predovšetkým v oblastiach súvisle obývaných maďarským obyvateľstvom (viď: Očovský 1992; Vrabcová 2001). Takýmto spôsobom len na Žitnom ostrove vytvorili 22 osadníckych dedín (viď: Vadkerty 2002). Na celom dnešnom území Slovenska bolo založených spolu 94 kolónií, z toho 64 na územiach s maďarskou väčšinou. V dôsledku štátnej zmeny v roku 1938 väčšia časť týchto osadníkov dobrovoľne opustila svoje domovy vybudované pred necelými dvomi desaťročiami. Pri absencii dôkladnejších výskumov môžeme mať len tušenie o tom, že po roku 1938 znovu došlo k určitému vnútornému osídleniu. Z dobových novinových článkov vieme, že hneď na začiatku štyridsiatych rokov „v záujme vylepšenia pomeru národnostného zloženia” presídlili maďarské rodiny z Nesvád do Máriacsaládu pri Veľkých Lovciach, podobne v rámci akcie ONCSA’ organizovali * * ONCSA je skratka fondu ‘Országos Nép- és Családvédelmi Alap’ (= Štátny fond pre ochranu ľudu a rodiny). Viď: Keményfi 1999. 114
