Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
III. Dejiny osídlenia južného Slovenska
III. Dejiny osídlenia južného Slovenska Dejiny osídlenia, obraz sťahovania obyvateľstva daného geografického priestranstva môže poskytnúť dôležité vysvetlenia na lepšie pochopenie a vysvetlenie výskytu určitých národopisných javov. Zoltán Ujváry upozorňuje, že jednotlivé javy, motívy sa nesťahujú samostatne, ale ich objavenie na inom mieste možno spájať obvykle s nejakým pohybom obyvateľstva. Z tohto základného postoja vysvetľuje pojmy vzťah, vzájomné ovplyvnenie, styk, paralela a analógia, ako aj migrácia a kolonizácia. Na základe svojich vedeckých skúsenosti'konštatuje, že „tá vrstva maďarských tradícií, ktorá sa považuje za slovanskú, alebo aspoň jej prevažná časť, nie je prevzatím, aleje pôvodne slovanská, inak povedané: je to slovanská tradícia, ktorá sa stala madárskou. To isté môžeme povedať aj vo vzťahu k iným cudzím (rumunským, nemeckým) väzbám. Teda: podstatná časť cudzích tradícií sa stala maďarskou spolu s nositeľmi zvykov, s aktívnymi a pasívnymi činiteľmi, bez toho, aby sme mohli hovoriť o odovzdávaní, respektíve preberaní” (Ujváry 1984b, 44). V inej štúdii uvádza aj príklady opačných prejavov tohto úkazu - teda: maďarské sa stane slovenským (Ujváry 1994). Ide v podstate o to, že istá skupina ľudí zmenou jazyka môže síce zmeniť svoju národnosť, ale celý systém svojich zvykov, všetky „ľudové vedomosti” automaticky nezmení, respektíve nie bezpodmienečne. Preto náš národopisný prehľad musíme nevyhnutne začať takou prehliadkou, ktorá - aspoň v zrkadle niekoľkých vybraných príkladov - umožní pohľad na najdôležitejšie momenty dejín osídlenia a obyvateľstva nami skúmaného územia. Chcel by som však zdôrazniť, že nasledovný prehľad bude nevyhnutne medzerovitý, bez nároku na úplnosť, poukáže skôr na určité skupiny a typy javov. Odhliadnuc od toho, že chýbajú aj dôkladnejšie prípravné práce, monograficky spracovaná práca o dejinách osídlenia a obyvateľstva južného Slovenska by tvorila samostatný zväzok. Jeho nahradenie nemôže byť cieľom tejto práce. 1. Náčrt dejín osídlenia oblasti Maďari, ktorí prišli do novej vlasti (896), pomerne skoro obsadili územie, o ktorom je reč. Najprv Medzibodrožie a Podunajskú nížinu (Točík 1968), neskôr gemerské, novohradské a hontianske oblasti, a len oveľa neskôr, v prvej polovici 13. storočia neskoršiu Turniansku župu (viď: Gyôrffý 1987). Zrejmé je však i to, že sa neprisťahovali na prázdne územie. Je takmer isté, že pri usadlostiach rôzneho slovanského pôvodu jestvujúcich skoro všade, tu našli ešte zvyšky avarského (oblasť dnešného Komárna), respektíve germánskeho osídlenia (asi oblasť okolo dnešnej Bratislavy, ďalej podľa niektorých názorov Medzev a okolie). 0 niečo neskôr sa tu usadili Pečenehovia, potom azda aj jasovské a kumánske kmene, po tatárskom vpáde prišli na toto územie vo viacerých vlnách nemeckí, respektíve slovanskí (českí, moravskí, slovenskí") kolonisti. 111
