Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
podšitá inou látkou. Takéto blúzky bývali aj z iných materiálov tmavej farby, pevnejšej väzby, ako bol brokát, zamat a vlnený štof. Z hodvábu, batistu a iných jemných materiálov sa nosila blúzka podobného strihu, zapľnala sa na porcelánové gombičky, bola zdobená rôznymi čipkami a volánmi. Pre tento typ blúzky sa používalo pomenovanie „majka“. Blúzky s posunutým zapínaním na pravú stranu sa nazývali hemptle. Kabátik „rikľ patril k vrchným odevným súčiastkam a mal veľký oválny golier, dlhé rukávy, bol zhotovený z brokátu alebo zamatu. Doplnkom zimného odevu bol vlniak, zväčša čiernej, hnedej alebo tmavozelenej farby. Funkciu ochrany ramien a zároveň dekoratívnu funkciu mala kašmírová pestrá šatka so strapcami, ktorá sa nosila prehodená cez ramená a konce sa zastokávali do sukne. K doplnkom patrilo mnoho stúh, čipky, korálky a šatky rozmanitých farieb. Čepiec bol háčkovaný z bielej bavlnky s nazberanou predničkou. Dienko mal vyšité kvietkami a lístočkami, vzadu na tyle ho zdobili tri rady prepletaných stužiek svetlomodrej alebo ružovej farby, takej istej, ako bola veľká mašľa na tyle s dlhými koncami. Čepiec si ženy dali zhotoviť, pretože to bolo veľmi náročné a ovládali to len niektoré ženy. K polovičným topánkam sa nosili farebné pletené pančuchy. Základom mužského odevu bola košeľa a nohavice, do vinohradu sa nosili konopné košele a gate. Na sviatok sa nosili košele z jemného kupovaného plátna zdobené zámikmi. Čím bolo zámikov viac, tým bola košeľa slávnostnejšia. Rajtky sa šili z hrubšieho tmavého súkna, na všedný deň z kangáru alebo kockovaného lodénu. Strih bol charakteristický balónovými, na stehnách širokými nohavicami a od kolien veľmi úzkymi. K čiernym nohaviciam a rajtkám sa nosila vesta z čierneho súkna alebo z rovnakého materiálu ako nohavice. Vesta mala zapínanie v jednom rade, ale nosili sa aj vesty s dvojradovým zapínaním. Ak nebola kúpená, tak bola i podšitá bielym plátnom. Vrchný odev bol kabátik (jankl) alebo sako, v zime ešte barchetový kabátik nosený pod kabát (untrcichjakl). Mládenci, ktorí šli na odvod, dostávali od svojich milých trojfarebné stužky (nacionálky), ktoré si uviazali na klobúk, ak boli odvedení. Medzi sviatočným a obradovým odevom nebol rozdiel okrem znaku svadobčanov - pierka, ktoré ženích v Rači nosil smerom dole. Odev v Čermanoch, vzhľadom na obdobie príchodu ich obyvateľov na Slovensko, nadobudol črty meštianskeho odevu veľmi rýchlo. Nie je známe, aký odev používali noví prisťahovalci. Ako pracovnú obuv určite nosili dreváky, pretože ich výroba pretrvala ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Odev nemeckých obyvateľov v Hauerlande Ikonografia a archívne doklady obsahujú cenné údaje o zavití žien zvanom „Drum“. Testamentárne súpisy z Banskej Štiavnice dokladajú drum ako časť odevu vznešených baníckych žien pod názvom „pergmansdrumm“ a „Frauen 93
