Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
Drum“. Josef Hanika význam slova Drum odvodzuje od slova časť, kus. Drum - rúbok je doložený aj v iných oblastiach Slovenska. V okolí Nitrianskeho Pravna, ale aj v Píle a Veľkom Poli bol jeden z variantov čepcov používaný so širokými a dlhými pruhmi jemného plátna okolo temena hlavy. Pruhy plátna siahali až k pásu a boli našité na zamatové dienko so zlatou výšivkou motívov granátového jablka a stromu života, teda s renesančnými motívmi. Aj staršia výšivka na pravnianskych svadobných odedzách, tu zvaných aj šata, má renesančné motívy granátových jabĺk, stromu života a vtáčikov. Práve odev z Nitrianskeho Pravna, svojimi viacerými variantmi a bohatosťou, sústreďoval na seba najväčšiu pozornosť. V Hauerlande je to jedna z mála odevných lokalít, kde sa na jednotlivých prvkoch vyskytuje výšivka. I keď sa jednotlivé obce v Hauerlande odlišujú niektorými odevnými súčiastkami, dá sa hovoriť o spoločnom základe . Najspodnejším ženským odevom bol rubáč z ľanového plátna, neskôr z jemného kupovaného, ktorý sa vyskytoval takmer vo všetkých obciach. S červenou činovaťou na Stanke sa nosil vo Vrícku, Kopernici, Veľkom Poli a v Píle. Výrazným diferenciačným znakom je lajblík, ktorý je vždy veľmi krátky, lemovaný širokými nariasenými stuhami ružových a červených odtieňov. Podľa malých ostrovčekov, ktoré vzniknú po olemovaní prednej časti je aj názov v nemčine Brustfleck. Ako materiál sa používal kvetovaný hodváb modrej, červenej a zelenej farby. Lajblík či živôtik býval vždy podšitý plátnom. Tento typ veľmi krátkeho živôtika, siahajúceho tesne pod prsia, sa používal v obciach okolo Kremnice (Kunešov, Krahule, Kremnické Bane), v oboch Turčekoch, v Hornej Štubni, v Sklenom i v Handlovej. Zapínanie bolo na pár drobných gombíkov v krátkej forme, pretože bol vykrojený veľmi hlboko na hrudi, ale i nad pásom. Živôtik málo vykrojený, dlhý až k pásu, z kvetovaného hodvábu, so štvorcovým hrudným výstrihom sa vyskytoval vo Vrícku a Kopernici, z kvetovaného zamatu podobného strihu bol v Janovej Lehote i v Kopernici. Vzhľadom k tomu, že tu sa používala červená činovať na stánku, musela čiastočne pretŕčať spod živôtika. Rukávce boli vždy biele, z batistu, vapéru, organtínu alebo z jemného ľanového plátna, nazberané balónové rukávy sa nad lakťom zaťahovali a zdobili farebnou stuhou. Jedinú ozdobu na okrajoch krátkych rukávov tvorí paličkovaná, neskôr strojová čipka. Vo všetkých typoch odevov sa používali široké potláčané hodvábne stuhy rozličných, najmä pastelových farieb, ako doplnok k dienkom čepca, uviazané na mašle i ponad rozstrih živôtikov. Sukne sa šili z modrotlače, farbiarčiny, ľanového plátna a hodvábu. V Handlovej sa nosila čierna perkálová. Novou súčasťou ženského odevu je kosička. Má tvar rovnoramenného trojuholníka s veľmi predĺženými ramenami, v rohoch zaokrúhlenými a obšitými čipkou. Šila sa z kvetovaného kartúnu, ale slávnostná bola najmä z vyšívaného tylu. Trojuholníková šatka sa prekrížila cez prsia, konce sa zviazali pod chrbtom na páse a na ňu sa obliekol živôtik. 94
