Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
i v ďalších prácach, napr. A. Vályia a K. J. Rumyho, obohatených o niektoré údaje etnografického charakteru z jednotlivých komitétov. Jedným z najagilnejších organizátorov vlastivedného výskumu v Uhorsku bol Samuel Bredetzký. Vo svojom úvode k Beiträge zur Topographie v roku 1803 napísal: „Uhorsko je zhromaždišťom heterogénnych národov, ktoré sú vzdelaním a záujmami úplne nepodobné, rečou, náboženstvom a zvykmi natoľko odlišné, že jedinému spisovateľovi je ozaj ťažko podať o nich nestranný obraz.“ S takýmto zameraním vychádzajú od konca 18. storočia aj viaceré periodiká, v ktorých nachádzame materiál vzťahujúci sa k štúdiu viacerých zložiek materiálnej kultúry, a v ktorých sa postupne začalo so systematickým výskumom príslušníkov všetkých etník žijúcich na území Slovenska. Boli to najmä Windischov Ungrische magazin, ktorý vychádzal v rokoch 1781-87, ďalej Zeitschrift von und für Ungarn z rokov 1802-1806, Andrého Hesperus, ein Nationallblatt für Gebildete Leser vychádzajúci v rokoch 1809- 1832 a Hormayrov Archiv für Geographie und Historie z obdobia rokov 1810- 1830. V týchto periodikách publikovali viacerí organizátori vlastivedného výskumu, a svojimi rytinami prispievali mnohí kresliari, maliari a grafici a objavujú sa i etnografické príspevky. Jedným z prispievateľov bol i spomínaný Jakub Melzer, ktorého historické stanovisko, podlá ktorého etnografický materiál má slúžiť na objasnenie určitých otázok z dejín a kultúry ľudu, ovplyvnilo viacerých vlastivedných pracovníkov. V časopise Hesperus publikoval na pokračovanie cennú prácu Slowaken in Ungarn Ján Čaplovič, ktorou sa zúčastnil na súťaži vypísanej vydavateľom časopisu Hesperus. Táto jeho práca, Slováci v Uhorsku, bola v súťaži odmenená, rovnako i monografia Nitrianskej župy od Alojza Medňanského. Brniansky rodák Karol Christian André sa spočiatku inšpiroval stanoviskom, ktoré prezentoval vo svojich prácach Andrej Škôlka k podrobnému skúmaniu jednej obce a nie väčšieho regiónu. No už v roku 1817 v úvodnej štúdii k Medňanského monografii Nitrianskej župy prichádza s požiadavkou opisu väčších oblastí. Podľa takto pripravenej štruktúry postupoval aj Medňanský. V monografii Nitrianskej župy, ktorá vychádzala v 21 pokračovaniach, je mnoho cenného materiálu týkajúceho sa odievania. Prínosná je i práca Freiheitsbrief der deutsche Ansiedler in der Zips. Taschenbuch für vaterländische Geschichte z roku 1827, v ktorej A. Medňanský uviedol mnoho faktografických údajov zo Spiša. V Hesperuse v roku 1815 Christian A. Zipser spracoval mnohé etnografické reálie zozbierané v Turčianskej župe, kde je samostatne venovaná pozornosť odevu, spracovaniu textilných vlákien a zamestnaniam, najmä olejkárstvu a chovu dobytka. V druhej polovici 19. storočia, s rozvojom nových reprodukčných možností, vychádza viacero materiálov výtvarného charakteru, dokumentujúceho odev, ktoré sprevádzajú buď stručné opisy a zaradenie, alebo sú súčasťou monografií. V roku 1854 začína vo viedenskom umeleckom nakladateľstve F. Paterno vychádzať album Österreichs National Trachten. Táto veľká zbierka obrazov mala 88
