Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
140 listov vytvorených známymi výtvarníkmi - Františkom Kolarzom, J. Kaliwodom, aleje zrejmé, že mnohé z nich boli modifikáciami rytín Th.-Valeria. Séria krojových rytín vychádzala i v maďarskom časopise Vasárnapi Újság od šesťdesiatych rokov 19. storočia. V roku 1840-41 vo viedenskom nakladateľstve H. F. Müllera vyšlo Das pittoreske Österreich s článkami doplnenými o farebné litografie zo Spiša, okolia Košíc, okolia Prešova a zo Solivaru. Od šesťdesiatych rokov 19. storočia vychádzalo viacero albumov s fotografiami s národopisnými motívmi. Pod názvom National Trachten des Neutrauer Comitates vyšiel v tomto období album pôvodných kolorovaných fotografií z Nitrianskej župy z 28 obcí, medzi nimi i z Nitrianskeho Pravna a z Handlovej. V závere 19. storočia, kedy dochádza k prudkému rozvoju zakladania múzeí, ale i z podnetu viacerých svetových, štátnych a krajinských výstav, ožíva sa i záujem o fotodokumentáciu a výskum odevu. V Uhorsku tento záujem podnietila príprava milénia uhorského štátu, čo bol dostatočný impulz k novým aktivitám vo vlastivednom bádaní. V roku 1883 vznikla Spišská historická spoločnosť (A Szepesmegyei Történelmi Társulat), ktorá vydávala svoju ročenku, ktorej vyšlo 14 zväzkov. Od roku 1885 po rok 1914 vyšlo 11 zväzkov správ a 40 zväzkov historickej literatúry, pričom väčšina nemeckých autorov, ktorí do nej prispievali, podľahla dobovému hungarizmu. Ako už bolo uvedené, záujem o obyvateľov Uhorska bol motivovaný konkrétnymi potrebami absolutistického štátu, najmä snahami o hospodársky vývoj a celkový rozvoj jednotlivých oblastí. Záujem Európy o Uhorsko a v jeho rámci o Slovensko, podnietili i bohaté náleziská rudy a drahých kovov. Baníctvo bolo podľa G. Agricolu v diele De le metalica libri duodecim jedným z najvýznamnejších podnecovateľov technického pokroku a prírodných vied. Popri technických popisoch venuje Agricola pozornosť aj baníckemu odevu a pracovnému odevu žien. I významný vedec John Merin uskutočnil výskumné cesty po Uhorsku a navštívil banské mestá, motivovaný krédom: „bane sú najlepšou školou učencov". Jeho cestopis, ktorý sa týka výlučne Slovenska, predovšetkým stredoslovenských baní a banských miest, ostal vyše 100 rokov v rukopise a to napriek tomu, že bol určený najširšej verejnosti. Vyšiel v roku 1732 v Londýne. Pre nás sú v tejto práci dôležité popisy odevu baníkov a zmienky o baniach na zlato v Boci, kde v tom období ešte žili aj obyvatelia nemeckej národnosti. Merin opisuje i odev Kremničanov, pretože v tejto oblasti strávil najdlhší čas, takmer pol roka. Merin v súvislosti s vysokou úmrtnosťou baníkov uvádza zaujímavý jav, ktorého svedkom bol práve v stredoslovenskej banskej oblasti: „...preto baníci, aby zabezpečili nepretržitú potrebu robotníkov, ženia svoje deti už v 15 rokoch, a je skoro neuveriteľné, ako sa títo mladí ľudia rozmnožujú, o čom som sa presvedčil v medených baniach v Banskej Bystrici, kde som videl vyše 50 takýchto manželstiev.“ Zmienky o pomeroch z územia Slovenska, zaujímavé aj z hľadiska etnografie, sú i v diele Edwarda Browna. Autor prináša podrobný popis odevu baníkov 89
