Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

J-A M)RT 3®]ïïlf^ft©æKTBi

Pohľad na Tatry od Slavkova, prvá polovica 19. storočia

Dôkazom stykov spišských farbiarov s Nemeckom sú zápisy v levočskej cechovej knihe farbiarov s uvedením zástupcov tovarišov, ktorí sa zúčastňovali na zasadnutiach pri vyhlasovaní učňov za tovarišov. Z miest pôvodu tovarišov na vandrovke (Augsburg, Lipsko) možno súdiť nielen na obojstranné kontakty, ale najmä na dovoz nového holandského spôsobu pri farbení a tlači studenou kypou. V levočskej cechovej knihe sa uvádzajú aj tovariši z Augsburgu, napr. v roku 1676 Ohan Paul, neskôr mnohí z Pruská, Rakúska, Bavorska, Brandenburgu, Rawensburgu a Štrasburgu..

Samuel Weber v dejinách mesta Belá opisuje okrem života tovarišov podľa cechových zásad aj ich odev. Farbiarski tovariši sa dali ľahko identifikovať podľa dlhých modrých kabátov, k nim mali vysoké čierne klobúky a na chrbte tanistru. Do začiatku 19. storočia sa modrotlačové látky používajú v mestskom prostredí a sú veľkou módou. Postupne ich vytláčajú továrenské textílie a od 2. polovice 19. storočia modrotlač vyrábajú mnohí farbiari v mestečkách a dedinách najmä pre vidiecke obyvateľstvo. V tomto období modrotlač prežíva svoj rozkvet, a len v samotnom Spiši je okolo 70 modrotlačiarskych dielní.

V mnohých rodinách bolo remeslo dedičné, aby si uchovávali tajomstvá výroby umelého farbiva, ktoré nahradilo pravé bengálske indigo. V Kežmarku a v Levoči sa predávalo lacnejšie umelé indigo, tzv. artificil, ktoré sa získavalo

80